Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
O euro viac za emisie, milióny pre elektrárne
17. 9. 2018
Obchodovanie so špinavým vzduchom? Dlhé roky po tom, ako bol systém z dielne Európskej únie uvedený do praxe, vyvolávala táto stratégia na spomalenie zmeny klímy zmiešané reakcie. Obchodovanie s kvótami totiž neprinášalo želané ciele – kvót bolo často priveľa, rozdávali sa zadarmo, ich cena sa prepadala a v kombinácii s ekonomickou krízou a rozvojom obnoviteľných zdrojov trh takmer skolaboval.
Tento rok na jar však prišiel zlom. Členské štáty dospeli k dohode, ktorá počet povoleniek v systéme znížila zhruba o štvrtinu. Burzy zareagovali a ceny kvót začali raketovo rásť – v súčasnosti sa držia na úrovni 25 eur za tonu, kým ešte pred mesiacom to bolo len 18 eur za tonu. Dnes turbulencie na trhu s emisnými povolenkami prinášajú dobré aj zlé správy. Kým výrobcovia s vysokou emisnou spotrebou majú vrásky na čele, „čistejšie“ elektrárne a štát majú dôvod na oslavu.
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Nemecko začalo vracať ľudí do Afganistanu
12. 9. 2018
Deportačné lietadlo z Nemecka s 20 neúspešnými afganskými žiadateľmi o azyl pristálo v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času na letisku v Kábule, píše agentúra DPA. Od decembra 2016 ide v poradí už o 16. hromadný deportačný let z Nemecka. Vrátane tohto najnovšieho tak Nemecko doposiaľ späť do Afganistanu poslalo dovedna 369 mužov.
Krátko po skupinovej deportácii zo začiatku júla, keď z Nemecka vyhostili 69 ľudí, spáchal jeden z nich po príchode do Afganistanu samovraždu. Dvadsaťtriročný mladík žil pred deportáciou do Kábulu v Nemecku osem rokov. Kritici majú voči týmto deportáciám námietky, pretože Afganistan je podľa ich slov stále nebezpečný. V krajine sú totiž stále aktívne radikálne hnutie Taliban a teroristická organizácia Islamský štát (IS). Iba v tomto týždni sa odohral veľký bombový útok v provincii Nangarhár, ktorý si vyžiadal životy najmenej 32 ľudí.