Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska komisia vyšetruje obchodné praktiky Amazonu
20. 9. 2018
Európska komisia (EK) otvorila predbežné protimonopolné konanie proti Amazonu. Vyšetrovanie sa týka toho, ako internetový gigant zaobchádza s menšími predajcami na svojich stránkach.
Komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová uviedla, že chce preskúmať, ako americký koncern používa dáta, ktoré získa prostredníctvom transakcií na jeho platforme vrátane tých, ktoré sa týkajú konkurenčných predajcov. Kľúčová otázka sa podľa Vestagerovej týka dát. Vyšetrovanie sa má sústrediť na to, či sa dáta získané na legitímne účely nepoužívajú na to, aby Amazon získal konkurenčnú výhodu voči menším predajcom tým, že koncernu umožňujú zistiť, aké veci si ľudia chcú kúpiť. Amazon okrem toho, že predáva vlastné produkty, umožňuje ďalším predajcom, aby ponúkali svoje produkty prostredníctvom jeho stránky. Podľa Vestagerovej je protimonopolné vyšetrovanie obchodných praktík Amazonu ešte vo veľmi rannej fáze. Dodala, že regulačné orgány EÚ začali zhromažďovať informácie týkajúce sa záležitosti a zaslali obchodníkom a ďalším stranám dotazníky.
Tvrdý brexit by mal priame dôsledky na ekonomiku Slovenska
19. 9. 2018
Mimoriadnym bodom utorňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli rozhovory medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom o brexite. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval, upozornil na možné dôsledky tzv. "tvrdého brexitu".
Ružička zdôraznil, že slovenská pozícia je ohľadom týchto rokovaní nezmenená, čo znamená, že podporujeme uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Ak by k tomu nedošlo a platil by scenár tvrdého brexitu, to by podľa jeho slov malo nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo a na Slovákov žijúcich na území Spojeného kráľovstva. "Som optimista a verím, že sa tá dohoda dotiahne aj napriek tomu, že v tejto chvíli v niektorých otázkach sa pozície oboch strán podobajú zákopovej vojne," uviedol Ružička. Spresnil, že Slovensko v plnej miere podporuje hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera v rokovaniach s britskou stranou. Ak by však tieto rokovania zlyhali a v októbri alebo do konca tohto roka by sa politickú dohodu nepodarilo uzavrieť, malo by to priamy vplyv aj na Slovensko.
O euro viac za emisie, milióny pre elektrárne
17. 9. 2018
Obchodovanie so špinavým vzduchom? Dlhé roky po tom, ako bol systém z dielne Európskej únie uvedený do praxe, vyvolávala táto stratégia na spomalenie zmeny klímy zmiešané reakcie. Obchodovanie s kvótami totiž neprinášalo želané ciele – kvót bolo často priveľa, rozdávali sa zadarmo, ich cena sa prepadala a v kombinácii s ekonomickou krízou a rozvojom obnoviteľných zdrojov trh takmer skolaboval.
Tento rok na jar však prišiel zlom. Členské štáty dospeli k dohode, ktorá počet povoleniek v systéme znížila zhruba o štvrtinu. Burzy zareagovali a ceny kvót začali raketovo rásť – v súčasnosti sa držia na úrovni 25 eur za tonu, kým ešte pred mesiacom to bolo len 18 eur za tonu. Dnes turbulencie na trhu s emisnými povolenkami prinášajú dobré aj zlé správy. Kým výrobcovia s vysokou emisnou spotrebou majú vrásky na čele, „čistejšie“ elektrárne a štát majú dôvod na oslavu.
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.