Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Emisie spomalili rast HDP eurozóny
31. 10. 2018
Od prvého septembra musia autá vyrobené v Únii spĺňať nové emisné pravidlá. V praxi to znamenalo, že stovky modelov museli prejsť náročnými kontrolami, ktoré mohli trvať aj 48 hodín. Automobilky však tento termín nestihli, všetko sa pretiahlo a továrne tak museli spomaliť výrobu, kým neboli modely odsúhlasené. To sa podpísalo pod hospodárskym rastom nielen automobilovej veľmoci, akou je Nemecko, ale na ekonomike celej eurozóny. Tá totiž v treťom štvrťroku dosiahla najnižší rast HDP za posledné štyri roky.
Podľa Eurostatu eurozóna medziročne rástla rýchlosťou 1,7 percenta, medzikvartálne iba 0,2 percenta. Ako však upozornili ekonómovia z Bloombergu Jamie Murray a David Powell, „na to, aby pracovný trh naďalej dobre fungoval a tlak na mzdy pokračoval, je potrebný rast minimálne na úrovni 0,3 percenta“. Dodali, že ak by táto úroveň nebola dosahovaná dlhšie, Európska centrálna banka by mala prehodnotiť svoje plány na ukončenie nákupu štátnych dlhopisov. Tento mechanizmus bol zavedený ešte počas finančnej krízy a jeho úlohou bolo a dodnes je stimulovať národné ekonomiky.
Brexit ohrozuje kasu aj pracovné miesta
29. 10. 2018
Slovenský ťahúň ekonomiky môže už čoskoro zakopnúť. V najväčšom priemyselnom sektore Slovenska, automobilovom priemysle, sú totiž ohrozené stovky miliónov eur a tisícky pracovných miest. „Brexit pociťuje slovenská ekonomika už od hlasovania v referende v roku 2016.
Od roku 2019 hrá významnú úlohu aj potenciálne zavedenie ciel. Všetky tieto kanály spôsobujú spomalenie britskej ekonomiky a mali, resp. budú mať priamy a nepriamy efekt na našich exportérov,“ potvrdil pre HN Michal Habrman z Inštitútu finančnej politiky. A práve najväčšími exportérmi sú na Slovensku automobilky. Priemerne posielajú za hranice viac ako 99 percent svojej výroby a na celkovom exporte sa podieľajú 35 percentami.
Hodnota bánk eurozóny sa tento rok znížila o štvrtinu
26. 10. 2018
Trhová hodnota bankových ústavov v eurozóne klesla tento rok o 26,5 percenta. Investori sa ich zbavujú, pretože sú príliš zraniteľné voči politickým otrasom, napísala agentúra Reuters.
Tento pokles nie je odôvodnený porovnateľným znížením ziskov," uviedol analytik spoločnosť AlphaValue Farhad Moshiri. Výsledky sektora sú podľa neho ovplyvnené skôr politickými faktormi než jeho hospodárením. Nielen na talianske banky, ale na celý sektor negatívne vplýva politická kríza v Taliansku a následný spor s Európskou komisiou kvôli rozpočtu talianskej vlády, ktorá sa rozhodla zásadne zvýšiť rozpočtový deficit a opustiť politiku fiškálnej obozretnosti. Spomalenie hospodárskeho rastu na kontinente a vzdialené vyhliadky na zvýšenie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou sa do cien akcií takisto premietli. Nedôveru investorov posilnil tiež dlhý rad problémov, naposledy je to škandál s praním špinavých peňazí v najväčšej dánskej banke Danske Bank.
Slovensko dostane z fondov EÚ dvanásť miliárd eur vo voľných cenách
25. 10. 2018
Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ. Slovensko bude mať v rokoch 2021 až 2027 k dispozícii 12 miliárd eur vo voľných cenách. Vo výške financií vynaložených na občana, 310 eur, je na úrovni Portugalska. Uviedla to v stredu eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretuová po rokovaní krajín Vyšehradskej štvorky, Chorvátska, Slovinska, Bulharska a Rumunska. Suma 310 eur na občana je skoro trikrát vyššia, ako je priemer a druhá najvyššia v EÚ, doplnila.
Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ. Podľa vicepremiéra pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide o nový návrh. "Pani komisárka povedala, že hoci alokácia pre Slovensko a iné krajiny kvôli brexitu a novým výzvam bude nižšia, intenzita pomoci pre Slovensko bude druhá najvyššia v EÚ," povedal Raši. Slovensko je ochotné prispieť viac do rozpočtu EÚ vo výške 1,2 percenta až 1,3 percenta hrubého národného dôchodku, ak tieto peniaze pôjdu na podporu kohéznej politiky. "Sme ochotní akceptovať aj zníženú finančnú alokáciu, ale chceme väčšiu mieru flexibility pri čerpaní finančných prostriedkov," uviedol.
Možnosť presunúť peniaze. Väčšia flexibilita súvisí s objemom financií, ktoré bude možné presunúť medzi programami a v rámci programu čo najjednoduchšie. SR má podľa neho problém s výskumom a inováciami, kde boli pozastavené výzvy za 600 miliónov eur. "Reálne hrozí, že to, čo sme sľúbili, nedokážeme dočerpať. Kým sa upravili všetky pravidlá, uplynul čas," priblížil situáciu. Slovensku by pomohlo, keby malo možnosť presunúť peniaze na program, ktorý má pripravených žiadateľov. Ďalším príkladom pre využitie flexibility sú priority krajiny, v tejto súvislosti je to pre SR dobudovanie dopravnej infraštruktúry, konštatoval. Eurokomisárka Cretuová verí, že členské štáty budú ochotné viac prispievať do rozpočtu EÚ. Dodala, že dôležitý bude eurosummit v rámci rumunského predsedníctva, už bez účasti Veľkej Británie. Verí, že vzťahy EÚ s Londýnom ostanú dobré. Slovensko podľa nej slúži ako príklad pre ostatné krajiny najmä v oblasti automotive 21. storočia, digitalizácie a v medicínskych technológiách.