Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenský export do Británie padne takmer najviac v Únii
11. 2. 2019
Do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva už len 47 dní a politické rokovania ostali na bode mrazu. Čoraz viac sa začínajú objavovať obavy z ekonomických dopadov brexitu bez dohody.
Väčšina analýz sa zhoduje na tom, že britská ekonomika by v dôsledku neriadeného brexitu utrpela ťažké následky. Najhoršie scenáre ukazujú, že Británia stratí 9,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, ceny bývania by mohli klesnúť o 30 percent a libra by mohla k doláru klesnúť na 1,10 dolára, upozorňuje denník New York Times. Tvrdý brexit by však bol bolestivý aj pre 27 zvyšných členských krajín, vrátane Slovenska. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré by tvrdý brexit zasiahol najviac. Najviac postihnutou krajinou, čo sa týka poklesu vývozu, by bolo Írsko. Hneď za ním by nasledovalo Slovensko a Belgicko, ktoré môžu zaznamenať zníženie o viac ako tri percentá, píše New York Times. Denník sa odvoláva na analýzu, ktorá bola publikovaná v roku 2016.
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.
Stred Európy sa spája. Elektrina má zlacnieť
4. 2. 2019
Národné regulačné úrady Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska požiadali prevádzkovateľov prenosových sústav a organizátorov trhov o začatie projektu prepojenia denných trhov s elektrinou. Súčasný systém cezhraničného obchodovania s elektrinou je totiž zdĺhavý a komplikovaný. Situáciu má zmeniť takzvaný market-coupling – ten zásadne zjednoduší proces obchodovania a dopomôže aj k zblíženiu cien susedných trhov. Podľa analytikov sa však cien pre domácnosti zásadne nedotkne.
Ak dnes chce firma dopravovať elektrinu z Nemecka do Česka, musí absolvovať niekoľko krokov. Okrem elektriny, ktorú nakúpi v Nemecku, musí v aukcii nakúpiť aj takzvanú cezhraničnú kapacitu z Nemecka do Česka. Keďže táto kapacita je limitovaná, aukčná kancelária ponuky obchodníkov zoradí od najvyššej po najnižšiu cenu. Následne začne v tomto poradí kapacitu prideľovať, až kým ju neminie. Ak niekto chcel nízku cenu, kapacitu nemusí dostať vôbec. A aby to nebolo všetko, po získaní kapacity ju obchodník musí ešte navrhnúť správcom prenosových sústav. Takže to, že ju má, ešte nemusí znamenať, že ju aj využije. Podobne je to na poľských aj rakúskych hraniciach.