Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu
6. 3. 2019
Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.
Brexit spomalí aj našu ekonomiku
4. 3. 2019
Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.
Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku
1. 3. 2019
Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.
Slovensko sa v čerpaní peňazí EÚ umiestnilo medzi poslednými
28. 2. 2019
V rámci V4 je na tom najlepšie Maďarsko. Slovensko bolo podľa úrovne čerpania finančných prostriedkov Európskej únie ku koncu roka 2018 na 23. mieste spomedzi 28 členských krajín. S podielom prijatých platieb z Európskej komisie 24,22 percenta (3,709 miliardy eur) obsadilo zároveň posledné štvrté miesto v rámci krajín V4. Priemerná miera čerpania zdrojov EÚ členskými krajinami k 31. decembru minulého roka predstavovala 27,51 percenta. Vyplýva to z informácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 až 2020 ku koncu vlaňajška.
Spomedzi krajín V4 je vo využívaní peňazí EÚ najlepšie Maďarsko s podielom 31,39 percenta (v EÚ 11. miesto), Poľsko dosiahlo podiel 27,99 percenta (13. miesto) a Česká republika 25,20 percenta (21. miesto). V rámci EÚ je na čele Fínsko s podielom čerpania zhruba 50 percenta, nasledujú Írsko (45 percenta), Luxembursko (44 percent), Rakúsko (43 percenta), Švédsko a Cyprus (35 percent), Portugalsko a Estónsko (34 percent) a prvú desiatku uzatvárajú Grécko a Litva (33 percent).
Za Slovenskom sú na tom ešte horšie od 24. miesta Slovinsko (24 percent), Španielsko (22 percent), Taliansko a Malta (20 percent) a Chorvátsko (16 percent).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)