Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Z každého bruselského eura ostane v ekonomike 67 centov
15. 5. 2019
Keby Slovensko použilo všetky eurofondy, ktoré k nám tento rok pritečú, mohli by sme „zadarmo“ prevádzkovať ministerstvo obrany. To totiž minie približne 1,67 miliardy eur, čo je aj výška eurofondov rozpočtovaných na rok 2019. Na budúci rok k nám Brusel pošle až 2,82 miliardy eur. Za to by sa dal zaplatiť všetok textil dovezený na Slovensko v priebehu jedného roka a ešte by niekoľko stoviek miliónov ostalo navyše. Prípadne by každý pracujúci mohol dostať jednu priemernú mzdu navyše.
Analytická štúdia a sprievodný komentár Národnej banky o benefitoch eurofondov z apríla 2017 odhadujú, že približne dve tretiny z hodnoty eurofondov sa premietne aj do tvorby HDP. „Z jedného eura EÚ zdrojov do tvorby HDP premietne 59 centov a ďalších osem centov vytvoreného HDP predstavuje efekt prínosu zahraničia,“ píšu analytici Úseku pre menu, štatistiku a výskum z NBS. Zvyšok sa zaknihuje ako medzispotreba či dovoz tovarov potrebných na uspokojenie zvýšeného dopytu.
Európska komisia znížila odhad rastu ekonomiky
10. 5. 2019
Európska komisia dnes mierne znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie. V EÚ by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) podľa novej prognózy zvýšiť o 1,4 percenta a v eurozóne o 1,2 percenta. Oba odhady sú tak o 0,1 percentuálneho bodu nižšie ako v februárovej prognóze Komisie.
Hospodársky rast by mal navyše výrazne spomaliť v porovnaní s vlaňajškom, kedy sa HDP v Únii zvýšil o dve percentá a v krajinách eurozóny o 1,9 percenta. Na hospodárske vyhliadky Európy má podľa Komisie negatívny vplyv spomaľovanie rastu svetovej ekonomiky. Na budúci rok však Komisia predpokladá zrýchlenie hospodárskeho rastu v EÚ na 1,6 percenta a v eurozóne na 1,5 percenta.
Nemecko čaká kríza
9. 5. 2019
Nemecko nemá len problém s imigráciou, ale aj s emigráciou. Kým do krajiny prúdia málo vzdelaní cudzinci, časť najkvalifikovanejších domorodcov odchádza, napríklad do Švajčiarska. Nemecko tak mieri ku kríze, varoval nemecký ekonóm Heribert Dieter. Nemci podobne čelia hlavne exodu lekárov. Prehliada sa, že Nemecko nemá jeden, ale "dvojaký migračný problém," uviedol Dieter v názorovom článku vo švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung.
"Pre Nemecko je súčasná migračná politika dvojnásobne nepriaznivá. Krajina stráca vysoko kvalifikovaných ľudí vzdelaných na náklady daňových poplatníkov - rovnako ako africké krajiny alebo India. Súčasne sa ďalej prisťahovávajú nízko kvalifikovaní a zaťažujú sociálny štát," povzdychol si. "Nemecko je, ako kedysi v 19. storočí, znovu krajinou vysťahovalcov, bez toho by bol tento jav v nemeckej verejnosti diskutovaný," dodal. Nemeckí lekári odchádzajú do susedného Švajčiarska, kde sa hovorí aj po nemecky. Časť z nich mizne ale aj v Nórsku, ktoré rovnako ako Švajčiarsko nie je členom Európskej únie. Nemecko stráca aj inžinierov, ktorí končia napríklad až v Austrálii, pripomenul Dieter. Najviac Nemcov však presídlilo do Spojených štátov a Británie. Celkom sa v cudzine usadilo okolo 3,4 milióna Nemcov, z toho 2,7 milióna v produktívnom veku od 15 do 64 rokov. Uvádza to špeciálny informačný web pre Nemcov v zahraničí. "Keďže nejde o osoby s nízkou kvalifikáciou, má aj malý počet emigrantov významné dôsledky," upozornil Dieter na úskalia "exportu ľudského kapitálu".
Vznik finančnej polície je pod paľbou kritiky
6. 5. 2019
Európska únia by rada lepšie koordinovala boj proti legalizácii špinavých peňazí. Jedným z možných riešení je založenie európskej finančnej polície. Táto snaha Bruselu však v Česku vyvoláva kritiku. „Zamieňajú policajnú činnosť a finančné spravodajstvo,“ myslí si šéf Finančného analytického úradu.
Na konci minulého roka sa na verejnosť dostala obrovská aféra okolo prania špinavých peňazí dánskou bankou Danske Bank. Cez účty jej estónskej pobočky sa mali prehnať miliardy dolárov pochádzajúce z trestnej činnosti z Ruska, Moldavska alebo Azerbajdžanu. Whistleblower a bývalý zamestnanec banky Howard Wilkinson, ktorý na prípad upozornil, navyše pri vypočutí v Európskom parlamente tvrdil, že obdobne fungovali tiež banky v iných európskych krajinách, okrem iného aj v Českej republike.