Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Samosprávy, ktoré pomáhali utečencom z Ukrajiny, môžu požiadať o príspevok z eurofondov
17. 3. 2023
Do výzvy sa môže prihlásiť 1 447 miest a obcí, ktoré sú evidované v zozname ministerstva vnútra.
Pred vojnou na Ukrajine utieklo na Slovensko cez sto tisíc ľudí. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravilo pre obce výzvu, ktorá samosprávam pomôže pokryť výdaje z migračnej krízy. Do výzvy sa môže prihlásiť 1 447 miest a obcí, ktoré sú evidované v zozname ministerstva vnútra.
„Stačí podať žiadosť a my im náklady preplatíme,“ vysvetľuje vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Príspevok dostane každá samospráva podľa toho, koľko majú registrovaných utečencov. Na pomoc je vyčlenených 127 miliónov eur. „Celý zoznam oprávnených samospráv je uverejnená na stránke ministerstva investícií,“ dodáva. Tieto peniaze môžu použiť nielen na pokrytie nákladov z utečeneckej krízy, ale aj na rozvoj regiónu.
Paušálna podpora za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom je 100 eur na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak dostane obec či mesto maximálne 2 600 eur.
S
Centrálna banka zvýši úrokové sadzby, ceny ropy klesajú
17. 3. 2023
Očakávalo sa, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Ceny ropy pokračujú v poklese z predchádzajúceho dňa, pričom cena Brentu klesla opäť k hranici 72 USD za barel (159 litrov). Po krátkom zotavení na začiatku štvrtkového obchodovania ich nadol poslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby v rozsahu, v akom banka pôvodne plánovala, napriek najnovším otrasom na trhoch.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 15.34 h SEČ 72,19 USD (68,14 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,50 USD (2,04 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,08 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 1,53 USD (2,26 %). V stredu (15. 3.), tretí deň poklesu po sebe, klesla WTI prvýkrát od 20. decembra 2021 pod 70 USD/barel.
Od piatkovej uzávierky (10. 3.) zaznamenala cena Brentu doteraz pokles o vyše 12,5 %. Cena WTI klesla o 13,5 %. Očakávalo sa totiž, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Pre ECB bola však pri rozhodovaní kľúčová inflácia. Na druhej strane dodala, že súčasnú situáciu na finančných trhoch bude pozorne sledovať a v prípade potreby prijme opatrenia.
S
Európska komisia navrhla zmeny trhu s elektrinou
15. 3. 2023
Vplyvu cenových výkyvov na obyvateľov a firmy má predísť povinné uzatváranie takzvaných rozdielových zmlúv pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra.
Dodávatelia elektrickej energie budú mať povinnosť ponúkať klientom v Európskej únii rôzne varianty kontraktov, vrátane zmluvy s pevnou cenou elektriny. Mal by sa tiež zvýšiť podiel dlhodobých zmlúv prispievajúcich k cenovej stabilite. Počíta s tým návrh úpravy energetického trhu, ktorý dnes predstavila Európska komisia. Jej cieľom je predísť opakovaniu vlaňajšieho rekordného zdražovania elektriny. Vplyvu cenových výkyvov na obyvateľov a firmy má predísť povinné uzatváranie takzvaných rozdielových zmlúv pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra. Tento krok by mal tiež znížiť vplyv ceny plynu na cenu elektriny bez toho, aby zmenil niektorými štátmi kritizovaný princíp jej tvorby. Aby návrh vstúpil do platnosti, musia ho schváliť členské štáty a Európsky parlament.
Európsky blok začal reformu trhu chystať vlani v lete, keď sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a ďalších faktorov zvýšili rekordne ceny plynu aj na ne naviazané ceny elektriny. Časť krajín vrátane Francúzska, Španielska či Grécka odvtedy presadzuje zmenu výpočtu cien elektriny a jej prispôsobenie rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov. Viaceré ďalšie štáty na čele s Nemeckom či Holandskom však hovoria len o krátkodobom cenovom výkyve a varujú pred výraznými zásahmi do trhu, ktorý dlhé roky fungoval.
S
Kolaps americkej SVB nepredstavuje riziko pre Európu, ubezpečil eurokomisár
14. 3. 2023
Dve z najväčších ekonomík EÚ, Francúzsko a Nemecko uviedli, že kolaps nepredstavuje žiadne riziká pre ich finančné systémy. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. TASR správu prevzala z AFP.
"Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko," povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, ako európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli. Uviedol pritom, že vplyv zániku SVB na svetové trhy je "predvídateľný", ale pripomenul, že vplyv je jedna vec a skutočné riziko nákazy je "vec iná". "Nemyslím si, že v súčasnosti máme v Európe reálne riziko nákazy," povedal. Gentiloni dodal, že Európska únia (EÚ) "monitoruje situáciu v úzkom kontakte s Európskou centrálnou bankou (ECB)".
SVB, kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre technologické startupy v Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom vyčerpaní vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad ňou prevzali kontrolu.
S