Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemecko je na recesiu pripravené
11. 9. 2019
Nemecko môže čeliť možnej hospodárskej kríze tým, že do ekonomiky napumpuje „veľa, veľa miliárd eur“. Vyhlásil to v utorok minister financií Olaf Scholz. Vyslal tak signál, že je pripravený na veľký balík stimulov v prípade, že by sa najväčšie európske hospodárstvo prepadlo do recesie.
Scholz vo svojom vystúpení v dolnej komore parlamentu na úvod rozpravy o rozpočte na rok 2020 uviedol, že Berlín si vytvoril solídne základy svojou politikou vyrovnaného rozpočtu v predchádzajúcich rokoch bez vytvárania nového dlhu. A môže tak podniknúť potrebné kroky, ak by krajinu zasiahla kríza. „Pre nás ako najväčšie hospodárstvo v Európskej únii bude potom veľmi dôležité, či sme skutočne schopní čeliť negatívnemu hospodárskemu trendu,“ povedal Scholz. "Z môjho pohľadu sme s pevnými finančnými základmi, ktoré dnes máme, schopní čeliť hospodárskej kríze s mnohými, mnohými miliardami eur, ak skutočne vypukne v Nemecku a Európe," povedal. Dodal však, že zatiaľ ku kríze nedošlo.
Euro by na nízkej úrovni malo zotrvať do konca tohto roka
9. 9. 2019
Euro je momentálne voči doláru najslabšie za celé obdobie od mája 2017. Spomínané problémy eurozóny sú tak už v jeho kurze započítané. Trh väčšinovo žiadny ďalší citeľný pokles eura nečaká. Jednotná mena zostane na nízkej úrovni do konca tohto roka. Kurz by mal koncom roka predstavovať 1,12 dolára za euro.
Z nervozity na trhoch obvykle ťažia meny typu dolára, japonského jenu alebo švajčiarskeho franku. Práve tento vývoj teraz pozorujeme. Dolár bude silný aj naďalej. Pokiaľ teda americká centrálna banka neprekvapí a výrazne nezníži svoju základnú úrokovú sadzbu.
Hospodársky rast EÚ aj eurozóny sa výrazne spomalil
6. 9. 2019
Rast ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie v druhom štvrťroku citeľne spomalil, v oboch prípadoch predstavovalo spomalenie 0,2 percenta.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý tak potvrdil predbežné údaje. V prvých troch mesiacoch roka sa hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny zvýšil o 0,4 percenta, v celej EÚ potom o 0,5 percenta. Zamestnanosť v eurozóne oproti prvému štvrťroku vzrástla o 0,2 percenta, v celej EÚ o 0,3 percenta.
Politika ECB bude musieť byť vysoko prispôsobivá
4. 9. 2019
Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP). Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento. Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.