Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Euro oslabilo voči doláru
27. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v piatok ráno nadviazal na oslabovanie z predchádzajúcich dní. V noci na piatok nakrátko padol až na 1,0905 USD/EUR, čo bolo najmenej od mája 2017.
Euro neskôr zmazalo časť strát a ráno sa predávalo po 1,0922 USD, teda približne pri rovnakom kurze ako vo štvrtok (26. 9.) večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0938 USD/EUR. Podľa expertov je hlavným dôvodom oslabovania spoločnej európskej meny menová politika ECB. ECB v septembri prijala ďalšie menové stimuly, aby podporila ekonomiku eurozóny. Súčasťou balíka bolo aj zníženie depozitnej sadzby z -0,4 % na -0,5 % a obnovenie programu nákupu dlhopisov.
Európska mena voči doláru posilnila
26. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny vo štvrtok ráno vzrástol, naďalej sa však pohybuje pod hranicou 1,10 eura za americký dolár. Euro sa ráno predávalo po 1,0959 dolára, teda o niečo vyššie ako v stredu večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu referenčný kurz na 1,0982 dolára za euro.
Vývoj na devízovom trhu vo štvrtok ráno bol reakciou na stredajšie oslabenie, keď euro dočasne padlo až na 1,0942 dolára za euro. Dôvodom bolo posilňovanie sa dolára, ktoré, naopak, tlačilo na pokles kurzu eura. Spustenie konania smerujúceho k tzv. impeachmentu prezidenta Donalda Trumpa uprostred týždňa zneistilo investorov, preto sa zvýšil dopyt po bezpečných aktívach, medzi ktoré patrí aj dolár. Vo štvrtok by sa mohli o nové impulzy postarať makroekonomické údaje. Popoludní sa očakáva správa o raste ekonomiky USA v druhom kvartáli.
Britské firmy opúšťajú český trh
25. 9. 2019
Záujem britských podnikateľov o biznis v Česku ďalej klesá. V súčasnosti v Českej republike podniká 4694 firiem s britskými vlastníkmi, čo je o 5 % menej než v roku 2018.
Vyplýva to zo štatistík poradenskej spoločnosti Bisnode, ktoré zverejnil server e15.cz. Objem britského kapitálu upísaného v základnom imaní českých firiem je však podľa zistení Bisnode na maxime. Najvýraznejší rast počtu britských firiem zaznamenalo Česko tesne pred a po referende o brexite, teda v období, keď sa podnikatelia pripravovali na možné dôsledky rozhodnutia o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Historické maximum dosiahli v marci minulého roka a odvtedy počet firiem s britskými vlastníkmi takmer neustále klesá.
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.