Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko predčasne splatí menovému fondu časť dlhu
30. 10. 2019
Investori vítajú plán Grécka na predčasné splatenie časti dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 2,7 miliardy eur ako jeden z najsilnejších znakov jeho zotavenia sa z finančnej krízy.
Očakáva sa, že grécky minister financií Christos Staikouras požiada na najbližšom zasadaní svojich kolegov z eurozóny, aby sa vzdali práva na splatenie pomernej časti dlhu, ak Grécko vráti časť pôžičky od MMF pred termínom splatnosti. Premiér Kyriakos Mitsotakis odhaduje, že tento krok ušetrí Grécku približne 75 miliónov eur ročne. Niektoré z úverov, ktoré fond poskytol krajine počas krízy, majú totiž úrokové sadzby vyššie ako päť percent.
Ropný fond zarobil Nórom rekordné peniaze
28. 10. 2019
Nórsky štátny fond, ktorý investuje príjmy z predaja ropy, k dnešnému dňu spravuje už rekordných desať biliónov nórskych korún (986 miliárd eur). Vyplýva to z jeho dnešného oznámenia. Znamená to, že na každého obyvateľa päťmiliónovej krajiny vrátane detí pripadá v prepočte 179-tisíc eur.
Zásluhu na raste prostriedkov fondu založeného v roku 1996 pre uchovanie ziskov z ťažby ropy aj pre budúce nórske generácie má rast cien globálnych akcií a silné euro a dolár. "Keď sme fond zakladali, nikto si nemyslel, že niekedy bude spravovať desať biliónov korún. Mali sme šťastie, že sme našli ropu," uviedol generálny riaditeľ fondu Yngve Slyngstad. Rekordnú hodnotu prevýšili prostriedky vo fonde uložené prvýkrát dnes o 10:57 SELČ. Fond tak ďaleko prekonal počiatočné očakávania - objem v ňom obsiahnutých prostriedkov teraz podľa agentúry Reuters predstavuje takmer trojnásobok nórskeho ročného hrubého domáceho produktu (HDP).
Rozpočet nezahŕňa výraznú odchýlku od pravidiel EÚ
25. 10. 2019
Návrh talianskeho rozpočtu na rok 2020 nezahŕňa výraznú odchýlku od pravidiel Európskej únie (EÚ). Uviedla to talianska vláda v liste, ktorý vo štvrtok poslala Európskej komisii.
Taliansky fiškálny plán predpokladá zvýšenie štrukturálneho deficitu (bez výkyvov v hospodárskom cykle a jednorazových výdavkov a príjmov) o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa pravidiel EÚ by mal však štrukturálny schodok Talianska v roku 2020 klesnúť o 0,6 percenta HDP. Nová proeurópska talianska koaličná vláda Hnutia piatich hviezd a stredoľavej Demokratickej strany si stanovila za cieľ udržať deficit na budúci rok nezmenený, na tohoročnej očakávanej úrovni 2,2 percenta HDP. Európska komisia však 22. októbra oznámila Rímu, že predbežné hodnotenie jeho návrhu ukázalo, že neobsahuje fiškálne odporúčania EÚ na zníženie výdavkov.
Európske banky nečakane znížili svoje úverové štandardy
23. 10. 2019
Banky v eurozóne nečakane zmiernili svoje úverové štandardy v treťom štvrťroku a očakáva sa, že ich v posledných troch mesiacov roka ich nezmenia. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky (ECB). To je úľava pre strážcov meny, ktorí sa obávajú poklesu úverov v dôsledku spomaľovania hospodárstva regiónu.
ECB v súvislosti so spomalením ekonomiky a rastúcimi obavami z recesie už schválila rozsiahle stimuly v nádeji, že keď zlacní úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám, tie budú požičiavať reálnej ekonomike aj v období slabého hospodárskeho rastu. Prieskum ECB odhalil, že banky v treťom štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky. Prekonali tak predpovede, že ich nezmenia. ECB berie tento prieskum do úvahy pri rokovaniach o menovej politike.