Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla
9. 12. 2019
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla, proti září se snížila o 1,7 procenta. Oznámil to v pátek německý statistický úřad. Analytici přitom očekávali, že se pokles zastaví a výroba vykáže růst o 0,1 procenta. Německé ministerstvo hospodářství ve čtvrtek oznámilo, že místnímu průmyslu v říjnu klesly zakázky, vliv podle něj měla slabší poptávka v Německu i v zemích mimo eurozónu.
Ministerstvo ve čtvrtek oznámilo, že zakázky se snížily o 0,4 procenta. Analytici přitom v anketě agentury Reuters počítali s růstem zakázek, který odhadovali na 0,3 procenta. Průmyslové zakázky od domácích zákazníků v říjnu klesly o 3,2 procenta a objednávky od klientů mimo eurozónu se propadly o 4,1 procenta. Zakázky z ostatních členských zemí eurozóny se však o 11,1 procenta zvýšily. V září se průmyslová výroba snížila o 0,6 procenta, také více, než se očekávalo. Tento údaj statistici v pátek potvrdili. Říjnový pokles činí v meziročním srovnání 5,3 procenta, a je rovněž výrazně silnější, než se čekalo. Údaje signalizují přetrvávající útlum v německém průmyslu, situace by se ale podle ministerstva hospodářství měla v příštích měsících stabilizovat. Výrazně se v říjnu snížila hlavně výroba kapitálového zboží.
Tempo rastu hospodárstva eurozóny stagnovalo
6. 12. 2019
Rast ekonomiky eurozóny v treťom štvrťroku zostal oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,2 percenta, v celej Európskej únii potom zrýchlil na 0,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil predbežné údaje z novembra. Zamestnanosť potom v eurozóne aj v celej EÚ vzrástla medzikvartálne o 0,1 percenta.
V druhom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny aj celej EÚ vzrástol o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla o 1,2 percenta a jej rast sa zhodoval s hodnotou za druhý kvartál. V celej EÚ medziročný rast zostal tiež na hodnote z druhého štvrťroku, kedy predstavoval 1,4 percenta. Z členských krajín najrýchlejšie rástla v treťom štvrťroku poľská ekonomika, a to o 1,3 percenta. Najpomalší bol naopak rast v Nemecku, Taliansku a Rakúsku so zhodnou hodnotou 0,1 percenta. V treťom štvrťroku sa zvýšil v eurozóne aj v celej EÚ počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,1 percenta. V druhom štvrťroku potom zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,2 percenta a v EÚ o 0,3 percenta.
OSN potrebuje vyzbierať rekordných 29 miliárd dolárov
4. 12. 2019
OSN v stredu vyhlásila humanitárnu výzvu na zozbieranie takmer 29 miliárd dolárov (26 miliárd eur), pretože z dôvodu zmeny klímy a pretrvávajúcich konfliktov budú v roku 2020 naliehavú pomoc potrebovať desiatky miliónov ľudí vo svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podľa OSN bude v roku 2020 určitú formu núdzovej pomoci vrátane potravín, prístrešia a zdravotnej starostlivosti potrebovať odhadom 168 miliónov ľudí na celom svete. Koordinátor OSN pre núdzové situácie Mark Lowcock uviedol, že toto číslo predstavuje "rekord v novodobej ére", pričom objasnil, že ide o obdobie od druhej svetovej vojny.
Tri štvrtiny občanov EU si myslia, že jednotná mena je pre dobrá
2. 12. 2019
Viac ako tri štvrtiny občanov členských krajín 19-člennej eurozóny si myslia, že jednotná mena je dobrá pre Európsku úniu. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurobarometra. Európska komisia (EK) v piatok zdôraznila, že ide o najvyššiu podporu od roku 2002, keď sa začali robiť prieskumy o podpore pre euro.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, v ktorom bolo telefonicky oslovených 17 500 respondentov z 19 krajín eurozóny (v období od 14. do 19. októbra), si až 76 percent opýtaných myslí, že euro je dobrá mena pre EÚ. Ide o najvyššiu podporu od zavedenia euromincí a bankoviek v roku 2002. Na Slovensku jednotnej mene dôveruje 68 percent ľudí, 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že euro krajine neprospieva, 11 percent je nerozhodných a štyri percentá sa k otázke nedokázalo vyjadriť. Najviac sú v eurozóne s eurom spokojní Íri (88 percent), Luxemburčania (81 percent) a Fíni (79 percent), najmenej to platí v Litve (49 percent) a potom na Cypre a v Taliansku (55 percent).