Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomická aktivita v eurozóne padla na historické minimum
25. 3. 2020
Ekonomická aktivita v eurozóne sa v marci prepadla na historické minimum. Na príčine je pandémia nového koronavírusu, ktorá sa rozšírila po celej Európe. Mnohé krajiny vyhlásili blokády a výsledkom sú zatvorené obchody, reštaurácie, úrady a zastavenie výroby vo firmách. Ukázal to v utorok prieskum spoločnosti IHS Markit.
Podľa predbežných údajov sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, po očistení od sezónnych vplyvov v marci prepadol na 31,4 bodu z 51,5 bodu vo februári. To bol najstrmší medzimesačný pokles a zároveň a najnižšia hodnota indexu od začiatku týchto prieskumov v júli 1998.
Rím už pocítil účinok peňazí z Frankfurtu
23. 3. 2020
Spomedzi európskych krajín zasiahol koronavírus najviac Taliansko, tamojšia ekonomika preto potrebuje najviac peňazí. V rámci starého kontinentu si však aj najdrahšie požičiava, dôvodom sú dlhotrvajúce hospodárske problémy krajiny.
Rím preto pozitívne pocítil najnovšie rozhodnutie ECB, ktorá sľúbila, že na trhy dodá až 750 miliárd eur. Kľúčové rímske 10-ročné dlhopisy v istej chvíli klesli až o 90 bázických bodov. Poklesli aj náklady na obsluhu dlhu v ďalších krajinách južnej Európy.
ECB zasahuje finančne proti koronavírusu
20. 3. 2020
Presne pred týždňom, na pravidelnom zasadnutí Európskej centrálnej banky prišiel balík opatrení, ktoré mali pomôcť ochromenej európskej ekonomike.
Bankári sa rozhodli, že vykúpia dlhopisy za 120 miliárd eur do konca roka. Plus ďalšie opatrenia. Nepomohlo. Trhy boli nervózne, výnosy dlhopisov štátov rástli, ekonomika sa prudko rúti do recesie. Preto sa včera večer, mimoriadne a neohlásene stretli guvernéri všetkých centrálnych bánk eurozóny opäť. A dohodli sa na malej jadrovej zbrani doteraz nevídaných rozmerov. Európska centrálna banka vykúpi dlhopisy za 750 miliárd eur ročne. Až kým neskončí pandémia koronavírusu.
ECB podáva bankám pomocnú ruku
18. 3. 2020
Európska centrálna banka (ECB) poskytne bankám v eurozóne 109,1 miliardy eur v rámci svojej prvej ponuky ultra lacných úverov. Ich cieľom je pomôcť firmám prekonať krízu spôsobenú novým koronavírusom. Tieto peniaze majú slúžiť firmám, ktoré zápasia s dôsledkami epidémie, ako preklenovacie finančné prostriedky.
Úroková sadzba ponúkaných lacných úverov je na úrovni -0,5 percenta. Záporný úrok znamená, že centrálna banka zaplatí komerčným ústavom za to, že si od nej berú peniaze. Lacné úvery budú splatné 24. júna a banky potom budú mať možnosť čerpať hotovosť z trojročného programu cielenej dlhodobej refinančnej operácie (TLTRO) s úrokom -0,75 percenta. Banky v uplynulých mesiacoch splácali svoje pôžičky ECB, keďže hospodárstvo eurozóny sa spomaľuje. Minulý týždeň uviedli, že majú v úmysle splatiť vopred 92,6 miliardy eur z predchádzajúcej ponuky TLTRO. ECB dúfa, že tieto splátky zastaví zlepšením svojich podmienok, aby banky naďalej financovali reálnu ekonomiku.