Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V Česku umrelo vyše sto ľudí, vykonali viac ako stotisíc testov
9. 4. 2020
Počet ľudí s chorobou covid-19, ktorí zomreli v českých nemocniciach, prevýšil sto prípadov. Podľa aktualizovanej štatistiky ministerstva zdravotníctva stúpol počet úmrtí za stredu a dnešok o 11 na 104.
Celkom je v Česku k dnešnému ránu 5 335 preukázaných prípadov nákazy novým koronavírusom. Laboratóriá v Česku v stredu uskutočnili rekordných 8 164 testov na koronavírus. Celkový počet vykonaných testov tak presiahol stotisíc a k dnešnému ránu vystúpal na 106 845.
Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne?
8. 4. 2020
Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.
Eurokomisári chcú záchranný koronavírusový fond pre celú Úniu
6. 4. 2020
Krajiny Európskej únie by mali vytvoriť nový spoločný fond, ktorý by pomohol ekonomikám zotaviť sa z následkov koronavírusovej krízy. Štáty by do neho mohli dávať peniaze napríklad vydávaním spoločných dlhodobých dlhopisov alebo do neho nasmerovať časť svojich daňových príjmov.
V spoločnom vyhlásení to dnes uviedli eurokomisári pre vnútorný trh a ekonomiku Thierry Breton a Paolo Gentiloni. Nástroje na zmiernenie očakávanej recesie budú v utorok hľadať počas videokonferencie ministri financií a takzvané koronové dlhopisy budú jedným z diskutovaných tém.
Európska komisia chce zaviesť kurzarbeit v každom štáte Únie
3. 4. 2020
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám spamätať sa z najťažších dopadov koronavírusovej krízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur, ktoré si chce komisia požičať s použitím vládnych záruk.
EK navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny Únie, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce tiež rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku. Plánuje tiež ponúknuť poľnohospodárom pružnejšie čerpanie peňazí z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.