Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dno koronakrízy už máme za sebou, tvrdí EU
29. 6. 2020
Svet má zrejme dno koronakrízy už za sebou, verí šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Varovala však, že veci sa najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátia do stavu pred pandémiou.
"Toto zotavenie bude neúplné a môže byť transformačné. Musíme sa starať predovšetkým o tých najzraniteľnejších," povedala Lagardová počas online samitu európskych a globálnych expertov Northern Light Summit. ECB tento mesiac zvýšila objem a predĺžila platnosť núdzového pandemického programu nákupu dlhopisov. ECB sa zaviazala, že bude nakupovať vládne dlhopisy minimálne do konca júna 2021, pričom celkový objem programu bol zvýšený na 1,35 bilióna eur.
Nemecká technologická hviezda zhasla
26. 6. 2020
Nemecká finančná spoločnosť Wirecard vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Na dnešnom zasadnutí o tom podľa tlačových agentúr rozhodlo predstavenstvo, ktoré svoj krok zdôvodnilo hrozbou prílišného zadĺženia.
Minulý týždeň vyšlo najavo, že firme chýba asi 1,9 miliardy eur. Firma už priznala, že účty, na ktorých majú peniaze byť, zrejme vôbec neexistujú. Spoločnosť zvažuje, či podá žiadosť o insolvenčné konanie tiež pre svoje dcérske spoločnosti, uviedla agentúra Reuters. Wirecard dlhuje 3,5 miliardy eur, uviedol zdroj blízky rokovaniam s veriteľmi. Z toho 1,75 miliardy eur predstavujú pôžičky od 15 bánk vrátane Commerzbank, ABN Amro, LBBW a ING. A ďalšie peniaze dlhuje investorom, ktorí nakúpili dlhopisy spoločnosti. "Peniaze sú preč," uviedol zdroj z jednej z bánk. "Možno získame počas pár rokov späť niekoľko eur, ale teraz úver odpíšeme," doplnil.
Taliansko pripravuje ďalší záchranný balíček
23. 6. 2020
Taliansko pripravuje nový balík stimulov v hodnote 15 až 20 miliárd eur na pomoc ekonomike, ktorú tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu. To však ešte viac zvýši rozpočtový deficit krajiny až nad hranicu 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to zdroj z vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 percent HDP namiesto pôvodne očakávaných 155,7 percenta HDP. „Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť. Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21. februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34 600 ľudí, čo robí z Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o osem percent.
Británia nechce predĺžiť prechodné obdobie
15. 6. 2020
Európska únia je aj naďalej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia, počas ktorého sa má so Spojeným kráľovstvom dohodnúť na podobe budúcich vzťahov.
Uviedol to v piatok v Bruseli podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po skončení sa druhého pracovného zasadnutia spoločného výboru EÚ a Spojeného kráľovstva dohliadajúceho na vykonávanie dohody o brexite. Šefčovič, ktorý je spolupredsedom spoločného výboru - spolu s hlavným vyjednávačom EK Michelom Barnierom -, v správe pre médiá tiež uviedol, že britská strana o možnosti predĺženia prechodného obdobia, ktoré vyprší 31. decembra, neuvažuje.