Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Čaká nás šiesty najväčší prepad v Únii
8. 7. 2020
Na jar mohli ekonómovia iba hádať, v lete už sú múdrejší. A budúcnosť našej ekonomiky vidia horšie. Európska komisia predstavila svoju letnú prognózu, v ktorej pokles HDP Slovenska vyrátala na deväť percent. V máji pritom ešte čakala menej než sedempercentný pokles.
„Ekonomický rast a ochrana pracovných miest musí byť pre vládu absolútnou prioritou,“ komentoval tieto čísla ekonomický expert strany Za ľudí a člen Ekonomického krízového štábu Tomáš Meravý. Vyzdvihol, že s prepadom o deväť percent je Slovensko šiesta najhoršia krajina v Európskej únií.
Smutné víťazstvo v tomto rebríčku patrí Taliansku s avizovaným prepadom o 11,2 percenta.
Domáci ekonómovia pritom tohtoročný vývoj ekonomiky hodnotia ešte horšie. Analytici z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií to vidia na pokles o 9,8 percenta a tí z centrálnej banky až na 10,3.
Dôvody tohto poklesu však vysvetľujú podobne. Koronakríza si vyberie svoju daň najmä na našom na export zameranom automobilovom priemysle. Budúci rok by sme už podľa Európskej komisie mali rásť, konkrétne o 7,4 percenta. Na pôvodnú trajektóriu sa však tak skoro nedostaneme.
Ochrana pred legalizáciou trestnej činnosti
8. 7. 2020
Hlavným cieľom návrhu novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. 11. 2020.
Predložený návrh reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, navrhuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa navrhuje doplnenie definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Navrhovaná úprava si v tejto súvislosti vyžiada aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch návrhu zákona.
Mal by sa rozšíriť okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.
04.07.2020, 17:21 Koronavírus povedie k zásadným zmenám ekonomiky
6. 7. 2020
Hospodárska kríza vyvolaná pandémiou choroby Covid-19 povedie k zásadným zmenám svetovej ekonomiky, ktoré budú zahŕňať zvýšenie dôrazu na ekológiu a digitalizáciu a tiež transformáciu systému práce.
Uviedla to dnes podľa agentúry AFP šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Dodala, že Európa sa v tejto súvislosti nachádza v "skvelej pozícii", a poukázala okrem iného na vedúce postavenie kontinentu v oblasti ekologických inovácií. "(Táto kríza) je akcelerátorom transformácie, ktorá sa už v našich ekonomikách skrývala," povedala šéfka ECB na ekonomickej videokonferencii v Paríži.
Nemecký magnát kúpil skrachované oceliarne
3. 7. 2020
Nemecký rodinný holding Max Eicher patrí k najväčším európskym producentom ocele. Pred niekoľkými dňami dovŕšil akvizíciu skrachovaných oceliarní Pilsen Steel v Plzni.
Tamojšiu oceliareň a kováčňu spoločne so správcom nehnuteľností v podniku Pilsen Estate začlenil pod hlavičku svojej novej českej filiálky Max Aicher Pilsen. S fabrikou, ktorá má v portfóliu najväčší lis na svete a v minulosti vyrobila napríklad tretie najnavštevovanejšie vyhliadkové koleso sveta London Eye, nemá konkrétne plány.