Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko bude mať v najbližších rokoch 34 miliárd z eurofondov
15. 3. 2021
Slovensko bude mať najbližšie roky z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Zhrnulo to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sociálnej sieti v infografike.
Ako vymenoval rezort, z nevyčerpaných fondov z programového obdobia 2014 – 2020 Slovensku ostáva 8,8 miliardy eur, ktoré treba minúť do konca roka 2023.
Ďalej na zmiernenie dosahov koronakrízy dostane SR z balíka REACT-EU 0,78 miliardy eur, ktoré sa takisto môžu čerpať do roku 2023.
Z plánu obnovy bude mať Slovensko k dispozícii 6,3 miliardy eur, ktoré treba použiť na investície a reformy, a minúť ich treba do roku 2026.
K dispozícii má Slovensko aj 0,46 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie, ktoré poslúžia na podporu regiónu hornej Nitry a Košického, Banskobystrického a Bratislavského kraja. Tieto peniaze možno využiť do roku 2029.
Z fondov kohéznej politiky EÚ dostane Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027 zhruba 12,85 miliardy eur, ktoré treba využiť do roku 2029.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky bude mať Slovensko k dispozícii 4,9 miliardy eur na dotácie pre farmárov, ktoré sa dajú využiť do roka 2029.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
9. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
5. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V
Slovensko získalo z eurofondov takmer 800 miliónov eur
1. 3. 2021
Ministerka Veronika Remišová avizovala balík eurofondov, ktorý Slovensko získa na boj proti kríze spojenej s pandémiou.
Celkovo Slovensko získa 780 miliónov eur v rámci programu RE-ACT. Tie sa budú čerpať ešte v tomto programovom období a teda do konca roku 2023.
Prvé výzvy by mali byť podľa Remišovej vyhlásené v máji alebo júni. "Cieľom je, aby to boli rýchle projekty, všetky musíme stihnúť do konca roka 2023," povedala ministerka.
"Tieto peniaze môžeme použiť na revitalizáciu, obnovu ekonomiky a udržanie pracovných miest," skonštatovala na záver Remišová.
Najviac, až 65 percent z tohto balíka pôjde do operačného programu ľudské zdroje. Veľká časť z toho pôjde na podporu a udržanie pracovných miest, čiže takzvaný kurzarbeit. Ďalšie prostriedky budú investované do projektov na vytvorenie nových pracovných miest.
Ďalších 247 miliónov eur by malo ísť na podporu regiónov (Integrovaný regionálny operačný program), teda napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov.
Z balíčka dodatočných peňazí chce Slovensko podporiť aj ľudí v prvej línii boja s pandémiou nového koronavírusu prostredníctvom zvýšenia alokácií do Operačného programu Efektívna verejná správa, a to o 108 miliónov eur.
Ďalších 24 miliónov eur pôjde na podporu ohrozených skupín v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálovej pomoci, presnejšie na potravinové a hygienické balíčky.
Peniaze dostane Slovensko v dvoch fázach – k 12. februáru 2021 je k dispozícii 616 miliónov eur a zvyšných 164 miliónov eur príde v roku 2022.
V