Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prvé zelené dlhopisy EÚ vyvolali rekordný záujem investorov
13. 10. 2021
Prvé zelené dlhopisy, ktoré dnes vydáva Európska únia, sa stretli s rekordným záujmom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie od hlavného manažéra ponuky.
EÚ ponúka 15-ročné dlhopisy za 12 miliárd eur, záujem však bol o dlhopisy za viac ako 135 miliárd eur. Ponuka tak bola rekordná ako z hľadiska veľkosti emisie, tak aj z hľadiska vyššieho dopytu po zelených dlhopisoch.
EÚ tak urobila prvý krok k tomu, aby sa stala najväčším emitentom dlhopisov, ktoré budú financovať aktivity priateľské k životnému prostrediu.
Z dlhopisov sa majú financovať environmentálne projekty v rámci fondu na obnovu únie po pandémii ochorenia covid-19. Budú financovať až 30 percent programu EÚ pre obnovu po covide-19, ktorý má poskytovať granty a pôžičky členským krajinám až do konca roka 2026 a k dispozícií má mať až 800 miliárd eur.
Celkovo by tak EÚ mohla vydať zelené dlhopisy až za 250 miliárd eur, čo by z EÚ urobilo najväčšieho emitenta zelených dlhopisov na svete.
Analytici BOFA Securities očakávajú, že EÚ by ročne mohla vydať zelené dlhopisy za 35 až 45 miliárd eur. To zodpovedá tomu, čo vydali všetci európski štátni a nadnárodní dlžníci v roku 2020.
V
Drahé energie drvia európsky priemysel, podniky musia obmedziť výrobu
11. 10. 2021
Zdražovanie zemného plynu v Európe naberá na intenzite. Cena kontraktu s dodaním v novembri v stredu v jednej chvíli prekonala 160 eur za megawatthodinu, čo predstavovalo takmer štyridsaťpercentné zdraženie počas jediného dňa. Ukazujú to dáta z obchodného uzla Title Transfer Facility v Holandsku, ktorý je určujúci pre ceny plynu na európskom trhu.
Neskôr cena klesla až na 105 eur, na čom sa zrejme podpísalo aj stredajšie vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že je Rusko pripravené stabilizovať trh zvýšením dodávok plynu do Európy. Nad cenovú hranicu 100 eur sa novembrový kontrakt prvýkrát dostal až v utorok. Niektoré európske priemyselné firmy s vysokou spotrebou plynu museli kvôli vysokej cene obmedziť výrobu. Príkladom je rakúska chemička Borealis AG alebo nórsky výrobca hnojív Yara International ASA.
V
Zelená batéria Európy sa vybíja
8. 10. 2021
Zdražovanie dopadá na prevádzkovateľov ťažby či tovární, ktoré potrebujú veľké množstvo energie, a zároveň aj na skupinu sociálne slabších ľudí či študentov, ktorí majú problémy s platením účtov.
Nedostatok elektriny na severe Európy je zapríčinený predovšetkým klesajúcimi zásobami vody v kombinácii s celosvetovým nedostatkom zemného plynu a uhlia, informuje agentúra Bloomberg. „Kombinácia nízkych zásob severských vodných nádrží a nízkych európskych zásob plynu vytvára problém,
V
Britským pumpám už pomáhajú vojaci
6. 10. 2021
Armáda začala pomáhať so zásobovaním britských čerpacích staníc. Podľa agentúry Reuters dnes príslušníci armády dorazili do skladiska pohonných hmôt spoločnosti BP (nadnárodná energetická spoločnosť British Petroleum pozn. red.).
Mnohé čerpacie stanice museli v uplynulých dňoch zatvoriť kvôli nedodaniu pohonných hmôt v dôsledku nedostatku vodičov cisternových vozidiel. Britský minister financií Rishi Sunak dnes oznámil, že sa situácia zlepšuje.
Britská vláda minulý týždeň nariadila armáde, aby pomohla s distribúciou pohonných hmôt kvôli akútnemu nedostatku vodičov. Kvôli situácii, ktorá je zrejme dôsledkom brexitu a pandémie covidu-19. V britských obchodoch chýbajú aj základné potraviny alebo lieky. Niektorí ľudia začali tovar aj benzín v panike vykupovať. Mnohé čerpacie stanice sú zatvorené, pred inými sa tvoria rady a dochádza na nich k nezhodám.
V