Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Bankrot by európskym bankám hroziť nemal
2. 10. 2009
Ako ukázali záťažové testy najväčších európskych bánk, v prípade zhoršenia ekonomiky by ich straty mohli v tomto a budúcom roku dosiahnuť okolo 400 miliárd €.
Dnes o tom informovali ministri financií EÚ, ktorí sa spolu s guvernérmi centrálnych bánk členských štátov bloku zišli na dvojdňovom summite v Göteborgu.
Ani jednej z bánk by však bankrot hroziť nemal, nakoľko podľa záťažových testov je objem ich kapitálu nad minimálnou úrovňou vyžadovanou v rámci globálnych pravidiel pre bankový trh. Dobrú pozíciu bánk podľa ministrov potvrdzuje aj zlepšenie ich hospodárskych výsledkov v minulých mesiacoch. Prispeli k tomu aj vládne balíčky na rekapitalizáciu inštitúcií. Záťažové testy boli vykonané v 22 európskych veľkobankách, ktoré operujú vo viacerých štátoch únie.
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.
MMF zmiernil odhad strát bánk
1. 10. 2009
Svoj odhad strát bánk za uplynulých šesť mesiacov MMF zmiernil. Budúci rok však vidí negatívne. Od roku 2010 by európske banky mali prísť o 400 miliárd €. Týmto problémom sa budú na dnešnom stretnutí zaoberať ministri financií.
Súčasné a potenciálne straty z toxických aktív klesli za uplynulých šesť mesiacov o 600 miliárd USD. Priaznivejšie vyhliadky v porovnaní s aprílovými odhadmi najhoršieho možného vývoja uvítali finanční operátori. Nové údaje však nie sú len pozitívne.
Podľa odhadov fondu straty európskych bánk v dôsledku toxických aktív a zlých pôžičiek budú v najbližších mesiacoch rásť a v roku 2010 by mali dosiahnuť až 420 miliárd €.