Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nabucco je synonymom dôležitosti Turecka pre EÚ
24. 12. 2009
Podľa niekdajšieho nemeckého ministra zahraničia k energetickej bezpečnosti EÚ a k diverzifikácii jej dodávok dokáže reálne prispieť projekt Nabucco. Aj tento projekt je dôvodom, pre ktorý je Turecko dôležitou krajinou pre Európsku úniu.
Zásadným bodom obratu pre európske plynárenstvo je minuloročný spor o cenu za plyn medzi Moskvou a Kyjevom a následné prerušenie ruských dodávok v januári 2009.
Projekt Nabucco je jednou z významných odpovedí na plynárenské dilemy. Plynovod bude mať po dokončení dĺžku približne 3.300 km a náklady na budovanie sa vyšplhajú na 8 mld. €. Podľa bývalého ministra Fischera bude mať Nabucco reálne dôsledky na zahraničnú politiku EÚ.
EÚ plynovod Nabucco označuje za jednu zo svojich priorít v snahách o diverzifikáciu energetických zdrojov a transportných trás. Nad jeho existenciou však stále visí otáznik. Na úspechu plynovodu záleží i Turecku, ktoré ho označuje ako plynovod snov.
Slovenské médiá a EÚ
23. 12. 2009
Portál EurActiv zorganizoval v spolupráci Friedrich Ebert Stiftung a SFPA diskusiu o obraze EÚ v slovenských médiách. V diskusii sa hľadala odpoveď na otázku, či obraz EÚ v slovenských médiách je odrazom ignoranstva, reality jej malého vplyvu na nás alebo prejavom provinčnosti a nepochopenia európskeho projektu.
Od zástupcov médií zazneli názory, že slovenské médiá sú najmenej zastúpené pri európskych inštitúciách. Veľké slovenské denníky preferujú zdieľanie nákladov s českými denníkmi, ktoré tam majú svojich ľudí. Slovenské tlačené médiá píšu o EÚ málo, píšu nezaujímavo a aj dosť nekompetentne.
Problém je jednak na strane médií, ale aj v špecifickosti európskej politiky. Zo strany novinárov je to napríklad aj ich nedostatočná jazyková vybavenosť.
Srbsko podalo oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii
23. 12. 2009
Srbský prezident dnes v Štokholme podáva oficiálnu žiadosť o členstvo Srbska v Európskej únii švédskemu premiérovi Fredrikovi Reinfeldtovi. Keď v decembri Rada ministrov zahraničných vecí EÚ odblokovala dočasnú dohodu o obchodných vzťahoch (Interim Agreement) so Srbskom, viacerí tvrdili, že žiadosť o členstvo bude ďalším logickým krokom.
Stabilizačná a asociačná dohoda - hlavný zmluvný dokument medzi EÚ a Srbskom v prístupovom procese – však zatiaľ zostáva neratifikovaný. Podľa švédskeho ministra zahraničia, by sa jej ratifikácia mohla začať budúci rok v júni.
Na dnešnej ceremónii odovzdávania prihlášky do EÚ, ktorá sa tradične koná v hlavnom meste krajiny aktuálne predsedajúcej EÚ, sa zúčastňuje aj odchádzajúci eurokomisár pre rozširovanie.
Podanie prihlášky je len začiatkom pomerne zdĺhavej procedúry. Žiadosťou o členstvo sa najskôr bude zaoberať Rada ministrov EÚ. Ak ju prijeme, Európsku komisiu požiada o vypracovanie posudku pripravenosti krajiny na priznanie štatútu kandidátskej krajiny. Komisia pre tieto účely zašle krajine dotazník s niekoľkými stovkami otázok. Na základe odpovedí z Belehradu, potom európska exekutíva napíše hodnotiacu správu.
Občania Srbska už dva dni (od 19. decembra) môžu, podobne ako Čiernohorci a Macedónci, cestovať do EÚ (s výnimkou Británie a Írska) bez víz. Rovnaký režim je platný aj pre Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré sú súčasťou Schengenského priestoru.
Širokopásmový internet bude povinný
21. 12. 2009
Nastupujúce španielske predsedníctvo hodlá rozšíriť ponuku tzv. univerzálnych služieb aj o oblasť širokopásmového internetu. Chce tým zabezpečiť, aby členské štáty povinne poskytovali svoje služby na celom svojom území. Cieľom opatrenia je predovšetkým zlepšiť prístup k internetu vo vidieckych oblastiach.Cestu na to, aby sa aj vysokorýchlostný internet považoval za univerzálnu službu, si EÚ vytvorila v novembri 2009 schválením telekomunikačného balíčka.
Universal Service Directive Európskej Únie v súčasnosti pokrýva už celú škálu služieb, medzi inými aj telefóny s pevnými linkami.
Za univerzálnu sa považuje služba, pri ktorej majú mať občania právo na to, aby do nej vstúpili. Ide o opatrenie, ktoré má aj finančný dopad.
Národným regulátorom však naďalej zostáva právo na vyhlásenie univerzálnych služieb za nepotrebné v oblastiach, kde už existuje podobná ponuka služieb.
Podľa odhadov Európskej komisie len 70 % vidieckej populácie EÚ sa v súčasnosti môže pomocou existujúcej infraštruktúry pripojiť na internet pomocou vysokorýchlostného pripojenia.