Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska poľnohospodárska politika
19. 2. 2010
Európska poľnohospodárska politika by sa mala zamerať na zaistenie takých cien, ktoré by zabezpečili životaschopnosť farmárov. Títo čelia nestabilným trhom a klesajúcemu príjmu. V rozhovore pre Reuters to povedal francúzsky minister poľnohospodárstva.
Členské štáty sa rozhodli tento rok zintenzívniť diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá tvorí 40 % rozpočtu Únie. Hlavným príjemcom tejto čiastky je Francúzsko, ktoré v roku 2009 získalo 20 % zo 40-miliardového balíčka vyčleneného pre farmárov.
V Únii sa hovorí o súboji dvoch blokov. Na jednej strane je to Francúzsko, ktoré je za regulačné opatrenia podporované obrovským rozpočtom a na druhej strane Británia či Holandsko. Tie žiadajú tradične obmedzenie výdavkov na poľnohospodárstvo a postupné vyradenie jednotných platieb.
Štátne bankroty
18. 2. 2010
Hoci štátny bankrot nie je častou udalosťou, nejde ani o udalosť výnimočnú. Vo svete sa za posledné polstoročie vyskytli celé tucty štátnych bankrotov. Napríklad v osemdesiatych rokoch zbankrotovala takmer celá Južná Amerika. Štátny bankrot neznamená, že sa územie krajiny rozkúskuje medzi veriteľov a jej obyvateľstvo rozpredá do otroctva. Znamená len, že dotyčná krajina sa ocitne v platobnej neschopnosti, pretože nemôže, alebo nechce splniť svoje zmluvné záväzky.
Bankrot môže z hľadiska vyrovnania záväzkov prebehnúť dvoma základnými spôsobmi. Najprimitívnejším je jednoduché odmietnutie zaplatenia dlhu, či jeho časti. Tento spôsob bol zaužívaný v Latinskej Amerike a Afrike.
Vyspelejšie krajiny na vymazanie dlhu volia cestu vysokej inflácie. Sem patrí aj prípad Grécka, pre ktoré sa členstvo v eurozóne stalo náhle problémom. Svoje ťažkosti nemôže riešiť elegantnou cestou inflácie a/alebo devalvácie národnej meny. Hrozí mu bankrot darebáckeho typu, čo je pre vnímanie krajiny veľmi zlé.
Trnava uspela ako podnikateľský región roka 2012
18. 2. 2010
Výbor regiónov vybral šesť európskych regiónov, ktoré majú najlepšiu víziu pre podnikanie a tvorbu pracovných miest v najbližších rokoch. Okrem nemeckého, írskeho, fínskeho a dvoch španielskych uspel aj jeden slovenský región, ktorým je Trnava.
Podnikateľský región roka (EER) je pilotná celoeurópska iniciatíva. Jej cieľom je oceniť regióny, ktorých jasnou víziou je podporovať dynamické a ekologické podnikateľské prostredie a to bez ohľadu na ich veľkosť, bohatstvo a aktuálnu situáciu. Regióny, ktoré predložili najrealistickejšie, do budúcnosti orientované, akčné plány na rozvoj svojho podnikateľského prostredia, mohli získať európske ocenenie „Podnikateľský región roka“.
Projekt Európske regióny podnikania, ktorý Výbor regiónov rozbehol v spolupráci s Európskou komisiou, je novým odrazovým mostíkom pre rast a zamestnanosť na regionálnej úrovni. Je konkrétnou odpoveďou na naliehavú potrebu podporovať malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú zdrojom rastu, zamestnanosti a inovácie. Výlučne na miestnej úrovni pôsobí až 98 % MSP a zo sociálno-ekonomického hľadiska sú silne späté so svojím územím. Najdôležitejším cieľom projektu je rozvíjať a čo možno najlepšie využiť podnikateľský potenciál daného regiónu.
Výbor regiónov 11. februára rozhodol, že podnikateľským regiónom roka 2011 bude nemecké Brandenbursko, írske Kerry a španielska Murcia a v roku 2012 španielske Katalánsko, slovenská Trnava a fínska UUsimaa/Helsinki.
EÚ chystá pomoc Grécku
11. 2. 2010
Táto skutočnosť posilnila eura. Kým sa ministri financií členských štátov nezhodli na programe koordinovaných a rozhodných opatrení na pomoc Grécku, spoločná mena oslabovala. Dnes sa črtá plán, ako sa Grécko, Portugalsko a Španielsko dostanú z vysokého rozpočtového deficitu a z hroziacej finančnej krízy.
Plán počíta s využitím odborných skúseností Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Fond však Grécku nemá poskytnúť priamu finančnú pomoc.
Podľa Hermana Van Rompuya existuje dohoda týkajúca sa situácie v Grécku. Teraz budú o nej informovaní ostatní lídri. Dohoda je výsledkom telekonferencie ministrov financií členských štátov EÚ, ktorí v stredu jednomyseľne vylúčili možnosť finančnej pomoci zo strany MMF.
Plán bude pravdepodobne finalizovaný na budúci týždeň v utorok. Naplnenie plánu závisí od ochoty Grécka prijať a naplniť ďalšie opatrenia na stabilizáciu svojich verejných financií.
Rozhodná akcia bruselského summitu by mala prispieť k utíšeniu rozbúrenej hladiny finančných trhov, Pozornosť sa sústredí na to, ako sa americká centrálna banka (FED) rozhodne skončiť s masívnou podporou bánk a ekonomiky.