Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko chce mať nižšie ciele ako má EÚ
8. 6. 2010
Cieľom Slovenska je v navrhovanej európskej stratégii, ktorá má nahradiť Lisabonskú stratégiu, stanoviť menej ambiciózne ciele ako samotná EÚ.
SR by mala mať napríklad nižšie výdavky na výskum a vývoj či menší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe ako únia. Podľa predkladateľov návrhu sa musia stanoviť ambiciózne ciele, ktoré musia byť reálne a musia spĺňať individuálne podmienky Slovenska. Slovensko by chcelo do roku 2020 zvýšiť zamestnanosť obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov na 71-73 %, únia chce 75 %. Na vedu a výskum chce Slovensko dávať 1,8 % HDP, únia chce dosiahnuť 3 %.
Zavedenie eura v Estónsku od 1. januára 2011
4. 6. 2010
Brusel - Euro ako národná mena bude v Estónsku zavedené 1. januára 2011.
Rozhodne sa o tom na rokovaní ministrov financií EÚ v utorok 8. júna v Luxemburgu , kde Estónsko dostane aj oficiálny súhlas na jeho zavedenie.
Ďalším programom utorkového zasadnutia ministrov, bude aj rozšírenie právomocí Eurostatu, štatistického úradu, pri kontrole správ o hospodárení vlád eurozóny. Zmeny sa stali nevyhnutné, keď sa zistilo, že Gréci dlhé roky falšovali štatistické údaje.
EK kritizuje európskych exportérov
3. 6. 2010
Európska komisia (EK) kritizuje európskych exportérov, ktorí čelia závažným obmedzeniam pri obchodovaní s tretími krajinami.
EK apeluje na krajiny, aby reštrikcie odstránili zo svojich politík a konali tak v súlade so zásadami, podľa konceptov, ktoré boli dohodnuté počas summitov krajín G20.
Od októbra 2008 do apríla 2010 si komisia všímala správanie 30 najpodstatnejších partnerov EÚ. Protekcionistické kroky jednotlivých vlád sa líšia, zaužívané sú klasické obmedzenia importu, zvýšenie taríf, či kampane v prospech kupovania domácich produktov.
SR predloží EU žiadosť na poskytnutie finančnej pomoci
3. 6. 2010
Povodňové aktivity a záplavy v dôsledku nepretržitých dažďov na Slovensku sa stále zhoršujú a postihnutých obcí stále pribúda.
Slovensko preto požiada o peniaze z fondu solidarity EÚ na pomoc obciam zasiahnutých záplavami.
Premiér R.Fico sa chce stretnúť aj so zástupcami štátnych hmotných rezerv, armády a hasičov .
Najhoršia situácia je v okolí obce Maňa pri Vrábloch, kde sa pretrhla hrádza.
Ak by EU vyhovela žiadosti Slovenska, poskytnuté finančné prostriedky by sa použili na náhradu škôd, ktoré vznikli a vznikajú povodňami.