Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko sa dočká ďalšej finančnej pomoci
3. 9. 2010
Berlín -Nemecká vláda schválila ďalšiu finančnú pomoc Grécku, po tom čo Atény splnili úlohy úsporného programu, ktoré boli načasované do konca 2. štvrťroku.
Druhá finančná pomoc by mala odísť do Grécka 13. septembra. Na poskytnutí prvej tranže sa nepodieľalo päť krajín eurozóny, ktoré na seba v súčastnosti prevzali väčšie záväzky, okrem Slovenska. Vláda SR totiž odmietla účasť na pomoci Grécku. Finančná pôžička pre Grécko v druhej etape predstavuje 15,5 miliard eur, z nich bude 9 miliard od MMF.
Odborári chystajú protest v Bruseli
2. 9. 2010
Európskym odborárom sa nepáčia úsporné opatrenia, ktoré niektoré krajiny EÚ prijímajú.
Na 29. septembra, preto Európska odborová konfederácia zvoláva do Bruselu demonštráciu. Organizátori očakávajú, že do ulíc belgickej metropoly vyrazí okolo 100 00 ľudí. Odborári zdôraznili, že protesty budú organizované aj v ďalších krajinách. „Zamestnanci nemôžu byť tými jedinými, ktorí budú platiť za nezodpovedné špekulácie niektorých finančných inštitúcií, "usudzuje konfederácia. Súčasne s demonštráciou v Bruseli by sa mal uskutočniť generálny štrajk v Španielsku. Protestné akcie chystajú aj odborári v Portugalsku, Taliansku, Lotyšsku a Poľsku.
Dôvera v ekonomiku EÚ rástla aj v tomto mesiaci
31. 8. 2010
Dôvera v ekonomiku eurozóny aj celej Európskej únie sa zlepšovala po výraznom júlovom náraste aj v auguste.
Index ekonomickej nálady (ESI) vzrástol v krajinách platiacich európsku jednotnou menou o 0,6 bodu na 102,7 bodu a v celej európskej únie o 0,7 bodu na 101,8 bodu. Počas posledných dvoch mesiacov sa tak dôvera v hospodárstvo únie dostala nad úroveň dlhodobého priemeru, ktorý je 100 bodov. Rast možno podľa Európskej komisie pripísať predovšetkým všeobecnému optimizmu v hospodárstve a menšiemu strachu z vývoja na trhu práce.
Kríza menovej únie prekonaná
30. 8. 2010
Podľa šéfa ochranného fondu pre ohrozené krajiny eurozóny K.Regling, je kríza menovej únie prekonaná.
Pre denník Welt am Sonntag uviedol, že kurz eura vzrástol a aj celkovo sa trhy upokojili. Ochranný val má pomôcť členom eurozóny vo finančnej tiesni a bol zriadený na jar tohto roku, po hroziacom štátnom bankrote Grécka a problémoch iných krajín. Ochranný val, ktorý pozostáva zo 750 miliárd eur, bol zriadený v máji a začal fungovať od 1.júla. Kritiku, že nemeckí daňoví poplatníci budú platiť účty Grékov, Regling odmietol.