Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomická nálada v EÚ sa zlepšila
29. 10. 2010
Ekonomická nálada v eurozóne sa v októbri prekvapivo zlepšila. Európska komisia dnes oznámila, že index nálady pre eurozónu vzrástol o 104,1 bodu zo septembrových 103,2 bodu.
Analytici pritom počítali s jeho stagnáciou. Zlepšila sa aj ekonomická nálada v celej Európskej únie, kde sa index zvýšil o pol boda a dosiahol tiež 104,1 bodu. Európska komisia minulý mesiac prudko zvýšila odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre celý tento rok. Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %.
Brusel odobral ČR dotáciu na železnicu
28. 10. 2010
Európska komisia v stredu odobrala Česku sľúbených 14,5 milióna eur. Táto dotácia bola určená na prípravu projektu rýchlejšieho železničného spojenia medzi Prahou a Berounem.
Vláda však projekt kvôli finančným úsporám zastavila. Ministerstvo dopravy na rozhodnutie komisie reagovalo vlažne. Hovorca úradu Karel Hanzelka uviedol, že momentálne prebieha revízia všetkých pripravovaných stavieb a ich objektovej skladby s cieľom nájsť úspory oproti pôvodným finančným plánom.
EÚ odmietla návrh na zmenu
27. 10. 2010
Európska únia (EÚ) nepodporila návrh, ktorý by mal pri vypočítavaní schodku verejných financií zohľadňovať náklady na dôchodkovú reformu.
Návrh podalo a podporilo 9 krajín únie, vrátane Slovenska. Komisára EÚ O.Rehn označil požiadavku za oprávnenú,uviedol však, že ju nemožno prijať v rámci pravidiel vykazovania rozpočtových schodkov. Zmena mala umožniť,aby si krajiny, ktoré zreformovali dôchodkový systém, mohli z deficitu odpočítať časť nákladov spojených s reformou.
MMF varoval Maďarsko
26. 10. 2010
Medzinárodný menový fond (MMF) varoval Maďarsko, ktoré má v pláne zastaviť platby do súkromných penzijných fondov, čo je podľa MMF nežiaduce, pretože takýto zámer by mohol systém v dlhodobom výhľade poškodiť.
Delegácia menového fondu bola v Maďarsku v rámci pravidelných konzultácií, ktoré vykonáva aj s ostatnými krajinami. Súkromné dôchodkové fondy sú v Maďarsku zavedené povinne a Rosenberg povedal, že ak do nich štát prestane posielať peniaze, môže to znamenať zhoršenie likvidity na kapitálových trhoch aj zníženie dôvery investorov.