Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko potrebuje odpísať 30% dlhu?
11. 2. 2011
Grécko by sa mohlo dostať z platobnej neschopnosti, len ak odpíše 30 % svojho dlhu.
Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov by tak celkový dlh Grécka klesol pod 60 % HDP a splnilo by únijné rozpočtové pravidlá. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil bruselský nezávislý výskumný ústav Bruegel. Celkový grécky dlh dosahuje 325 miliárd eur, z toho 68 miliárd eur tvoria grécke banky a 52 miliárd eur banky v eurozóne.
SR sa vyhne súdu pre letecké emisie
9. 2. 2011
Sektor leteckej dopravy sa od marca začlení do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami.
Slovensko legislatívnou zmenou reaguje na výhrady Európskej komisie. Tá koncom minulého roka siedmim členským štátom vrátane SR pohrozila súdnym konaním pred Európskym súdnym dvorom, ak nezačlenia leteckú dopravu do obchodovania. SR musí do konca septembra zaslať Európskej komisii zoznam zariadení, na ktoré sa u nás vzťahuje smernica o obchodovaní s emisnými kvótami.
Výroba v eurozóne sa v januári zrýchlila
8. 2. 2011
Tempo rastu výrobného sektora eurozóny sa v januári zrýchlilo viac, než naznačovali predbežné výsledky.
To signalizuje, že výroba ožíva už v takmer celom regióne s výnimkou Grécka. Vyplýva to z najnovšieho, spresneného prieskumu agentúry Markit.
Kríza v eurozóne môže rozdeliť Európu
27. 1. 2011
Americký miliardár maďarského pôvodu George Soros sa domnieva, že súčasná kríza v eurozóne by potenciálne mohla rozdeliť Európu ne dve časti, a to bohatú a chudobnú. Vyhlásil to v stredu na svetovom ekonomickom fóre.
Podľa Sorosa je hlavný problém eurozóny v tom, že skupina 17 krajín platiacich eurom má jednu centrálnu banku, ale nie ministerstvo financií. Eurozóna sa teraz túto chybu snaží riešiť zavedením Európskeho fondu finančnej stability. To ale nerieši fakt, že euro oddelilo bohatšie krajiny EÚ od chudobnejších a môže to mať politicky zničujúce následky.