Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
EK chce od Poľska, aby znížilo deficit na 3 % HDP
18. 2. 2011
Európska komisia opäť vyzvala Poľsko, aby do konca r.2012 stlačilo vysoký rozpočtový deficit na 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Poľsko na to oznámilo, že na vykrytie deficitu neplánuje ďalšie zvyšovanie daní.
EP sprísnil emisie pre malé nákladiaky
16. 2. 2011
Malé nákladné automobily do 3,5 tony budú musieť od roku 2014 vypúšťať menej emisií oxidu uhličitého.
Schválil to Európsky parlament. Výrobca, ktorých automobily by nespĺňali stanovený objem emisií, čakajú pokuty. Od roku 2014 nebude smieť 70 % novo vyrobených malých nákladných vozňov v EÚ, pre ktoré sa často používa označenie van, vypustiť viac ako 175 gramov CO2 na kilometer. V roku 2017 tento limit bude platiť pre priemer všetkých novo vyrobených automobilov. Pre rok 2020 pritom zákonodarcovia stanovili emisné limit na 147 gramov CO2 na kilometer.
Podľa A. Semeta je harmonizácia daní v eurozóne rozumná
16. 2. 2011
Daňový komisár EÚ A.Semeta pokladá harmonizáciu podnikových daní v eurozóne za rozumnú.
"Ak sa 27 členov EÚ nemôže zjednotiť, potom by sa mala vydať na cestu vpred menšia skupina štátov," uviedol komisár. Tým sa postavil za návrh nemeckej spolkovej kancelárky A.Merkelovej a francúzskeho prezidenta N.Sarkozyho. Politici žiadajú, aby sa zjednotili kritériá pre zdanenie podnikateľských subjektov v EÚ.
Grécko potrebuje odpísať 30% dlhu?
11. 2. 2011
Grécko by sa mohlo dostať z platobnej neschopnosti, len ak odpíše 30 % svojho dlhu.
Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov by tak celkový dlh Grécka klesol pod 60 % HDP a splnilo by únijné rozpočtové pravidlá. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnil bruselský nezávislý výskumný ústav Bruegel. Celkový grécky dlh dosahuje 325 miliárd eur, z toho 68 miliárd eur tvoria grécke banky a 52 miliárd eur banky v eurozóne.