Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ubehlo tisíc dní od zavedenia eura na Slovensku
28. 9. 2011
Slovensko zaviedlo 1. januára 2009 spoločnú menu krajín Európskej únie.
Okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré si dohodli výnimku, je zavedenie jednotnej meny záväzok všetkých krajín Európskej únie. Spoločnú menovú politiku riadi Európska centrálna banka. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, v ktorom bolo zapojených 130 slovenských firiem, väčšina podnikateľov je so zavedením eura spokojná, avšak bežný občania spájajú euro skôr so zdražovaním.
Eurobondy už onedlho v EÚ
14. 9. 2011
Európska komisia už čoskoro navrhne možnosť ako vydávať spoločné dlhopisy v eurozóne.
„Je to boj o pracovné miesta a prosperitu vo všetkých našich členských štátoch. Toto je boj za ekonomickú a politickú budúcnosť Európy. Je to boj za to, čo Európa prezentuje vo svete. Je to boj za samotnú európsku integráciu,“ uviedol predseda komisie a tiež upozornil, že to neznamená ukončenie dlhovej krízy.
Mladí inovátori sa chcú presadiť
12. 7. 2011
Európske fórum mladých inovátorov podalo návrh na vytvorenie fondu pre ich inovátorské nápady
Tento návrh privítali viacerí poslanci Európskeho parlamentu. Podľa tejto schémy by mohli mladí inovátori od 16 do 36 rokov opísať svoj hrubý inovačný nápad na určenú internetovú schránku a počkať na posúdenie, či mu pridelia financie z fondu a bude pracovať na svojom projekte aj naďalej.
Gréci odsúhlasili úsporné opatrenia
1. 7. 2011
Grécky parlament schválil balík úsporných opatrení, ktorý má zabrániť hroziacemu bankrotu.
Gréci uskutočnili významné rozhodnutie a schválili balík úspor. Tlak na Grécko vyvinula Európska únia a Medzinárodný menový fond, nakoľko inak by nezískali poslednú tranžu pôžičky a krajina by kráčala k bankrotu.