Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť v eurozóne je rekordná, v Únii stúpla
10. 4. 2013
Nezamestnanosť stúpla vo februári v 19 štátoch únie, klesla v ôsmich.
Miera nezamestnanosti v eurozóne stagnovala vo februári na úrovni 12 %. Miera nezamestnanosti v rámci celej EÚ bola na úrovni 10,9 % a stúpla tak z januárových 10,8 %. Na Slovensku miera nezamestnanosti vo februári stagnovala na úrovni 14,6 % a výrazne stúpla oproti februáru 2012, kedy bola na úrovni 13,6 %. Najnižšia nezamestnanosť je v Rakúsku 4,8 %). Najvyššia nezamestnanosť bola v Grécku a v Španielsku.
ECB nechala základný úrok na rekordnom minime 0,75 percenta
10. 4. 2013
ECB ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na rekordnom minime 0,75 percenta.
Finančné trhy dúfajú, že urobia lepšiu predstavu o tom, či sa banka pripravuje na zníženie úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch, aby tak pomohla eurozóne vymaniť sa z hospodárskej recesie.
ECB sa bude snažiť uistiť finančné trhy, že záchrana Cypru pred štátnym bankrotom neprehĺbia dlhovú krízu v eurozóne.
Daň z vkladov ako na Cypre sa inde nezopakuje
18. 3. 2013
Jednorazové zdanenie bankových vkladov na Cypre za finančnú pomoc od eurozóny je unikátnym opatrením, ktoré sa už nebude opakovať.
Ubezpečujú o tom európski predstavitelia.
Snažia sa tak udržať dôveru v európsky bankový sektor a rozptýliť obavy, že ak je možné pripraviť bankových klientov o časť vkladov na Cypre, môže sa to stať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie.
Na Cypre oznámenia dohody o zdaňovaní vkladov vyvolalo masívne vyberanie hotovosti z bankomatov. Banky už ale urobili kroky k tomu, aby boli na účtoch zmrazené sumy zodpovedajúce dani.
Ministri financií krajín eurozóny sa dohodli na programe pomoci Cypru v objeme až desiatich miliárd eur. Cyprus v rámci dohody musí vybrať jednorazovú daň 9,9 percenta z bankových vkladov nad 100 000 eur a 6,75 percenta z nižších vkladov.
Úspornejšie autá môžu v EÚ vytvoriť tisíce pracovných miest
18. 3. 2013
Navrhovaná európska smernica o spotrebe motorových vozidiel by mohla pomôcť vytvoriť 400 tis. pracovných miest a ušetriť únii desiatky miliárd eur ročne v nákladoch na pohonné látky.
Úspornejšie autá a dodávky by EÚ dokázali ušetriť palivové náklady vo výške 57 až 79 mld. eur ročne.
Efektívnejšie spaľovacie motory, ako aj hybridné a elektrinou poháňané automobily by mohli v Európe vytvoriť 356 až 443 tis. pracovných miest. Podľa optimistického scenára by výmena všetkých áut v Európe za úspornejšie do roku 2030 mala spotrebiteľov stáť o 46 mld. eur viac ako v súčasnosti, zároveň by sa však na palive ušetrilo 79 mld. eur, vďaka čomu by bolo ročne k dispozícii o 33 mld. eur viac na podporu ekonomiky.