Eurofondy po novom: chcú nám škrtnúť 1,5 miliardy eur
13. 6. 2018
Víťazmi nového návrhu rozpočtu Európskej únie sú Gréci, Taliani a Španieli. Slováci dostanú menej, zmenia sa aj agrodotácie. O takmer jeden a pol miliardy eur menej, slobodnejšia agropolitika, nový protikorupčný program. Ako by sa mali zmeniť eurofondy na Slovensku po roku 2021? Európska komisia minulý týždeň predstavila návrhy, ako má vyzerať jej nový rozpočet na sedem rokov. Ten doterajší pritom vznikal dvadsať mesiacov.
Zlatý vek eurofondov sa skončil, čaká nás vek strieborný,“ tak zhodnotil jeden z vyjednávačov za Slovensko pri Európskej komisii nový rozpočet Európskej únie. Svoje meno nechcel zverejniť.„Ak budeme chcieť zachovať rovnaký objem financií, budeme musieť niečo ponúknuť alebo sprísniť kontrolu,“ dodal. Hlavné kolo vyjednávaní o podmienkach čerpania eurofonov a deľbe týchto peňazí odštartujú v septembri. Nový návrh rozpočtu už počíta s odchodom Veľkej Británie z Únie. Brexit by malo spoločenstvo pocítiť sumou 8,9 miliardy eur ročne. Podľa predbežných prepočtov by to Slovensko mohlo stáť 60 miliónov eur. Brusel po novom navrhuje, že by sme namiesto 13,3 miliardy eur z eurofondov mali dostať 11,7 miliardy eur. Menej majú dostať všetky členské štáty Únie. Najväčšie škrty navrhuje Brusel Poliakom: o takmer osem miliárd eur menej. Naši severní susedia v súčasnosti čerpajú dotácie z Únie za 72 miliárd eur. S eurofondami pritom v Poľsku počítajú. Predošlé dva roky sa tam cez dotácie financovala viac ako polovica verejných investící. Napriek možným škrtom podpredseda slovenskej vlády Richard Raši avizuje, že odchod z Británie by nemal byť tak drahý. „EÚ chce kompenzovať tento výpadok, ktorý nastane po Brexite. Z nových opatrení, novou daňou, ktorá sa má zavádzať na úrovni EÚ, napríklad daň z plastu,“ cituje Richarda Rašiho denník Pravda. Na chodbách bruselských inštitúcií sa však už hlasnejšie šepká, že táto daň zrejme nevznikne, lebo na to nie je vôla všetkých členov. S rozpočtom však nesúhlasí európsky parlament, ktorý nesúhlasil s návrhom. „Návrh Komisie v prípade jeho schválenia viedol k zníženiu financovania kohéznej politiky o 10% a rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa znížil až o 15 percent,“ píše sa vo vyhlásení. Komisia pritom sľubovala škrty do výšky piatich percent. Portál Politico pripomenul aj „víťazov” nového návrhu rozpočtu. Grékom by mali zvýšiť eurofondy o osem percent, Talianom o šesť percent a Španielom o päť. „Nemôžem súhlasiť s tým, aby boli zdroje určené na rozvoj Slovenska presúvané do južanských krajín. Vláda Slovenskej republiky musí urobiť všetko pre to, aby sme o tieto peniaze neprišli,“ odmietol tiež slovenský europoslanec Ivan Štefanec.
Nové pravidlá a agropolitika .Investície do regiónov, riadenie na miestnej úrovni, menej pravidiel a zrozumiteľnejšie. To sú niektoré z hlavných zmien, ktoré pripravuje Európska komisia. Zmeniť sa má aj agropolitika. Po roku 2020 navrhla vyčleniť 365 miliárd eur pre agrosektor Únie. Slovensko by malo získať cez 4,4 miliardy eur. Dnes štát rozdeľuje dotácie z operačného programu Rozvoja vidieka viac ako dve miliardy eur, ďalšie dve miliardy eur sú v ďalšom balíku s názvom Integrovaný regionálny operačný program. Základom agropolitiky únie ostávaju naďalej priame platby. Novinár Ján Kuciak, ktorého so snúbenicou zavraždili, vo svojom nedokončenom článku odhalil, ako sa agrodotácie na Slovensku vyplácali ľuďom napojeným na taliansku 'Ndranghetu. Denník N zas upozornil, že dotácie poberala aj vplyvná členka Smeru Ľubica Rošková - na pozemky, ktoré jej nepatrili, či betónové plochy.Priame platby poľnohospodárom sa od 60-tisíc eur znížia, stropom pre platby bude suma 100-tisíc eur na poľnohospodársky podnik. Práca farmárov bude po novom zaplatená. Každá krajina by mala vyčleniť z balíku priamych platieb agrodotácii dve percentá pre začínajúcich poľnohospodárov. Každý štát bude musieť vytvoriť aj návrhy, ako podporovať ekologické projekty cez agrodotácie. Na druhej strane chce dať Brusel štátom viac slobody. Krajiny budú mať väčšiu slobodu pri využívaní agrodotácii a vytvárať špeciálne programy, ktoré zareagujú na požiadavky domácich poľnohospodám „Návrh legislatívy v predloženej podobe nespĺňa naše očakávania. Urobíme všetko pre to, aby sme na úrovni Rady EÚ aj Európskeho parlamentu toto rozhodnutie zvrátili," reagovala po ohlásení návrhu rozpočtu ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Okrem agrodotácií navrhla Európska komisia a niekoľko ďalších noviniek. Takmer dve miliardy eur pre kultúru, 100 miliárd na sociálny fond. O takmer dvojnásobok by sa mal zvýšiť rozpočet pre vzdelávací program Erasmus alebo 181 miliónov eur na protikorupčný program. Všetky návrhy však musia ešte schváliť členské krajiny.
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodárska obnova Európy - investície do výskumu
14. 7. 2009
Od konca júla do polovice budúceho roku Európska komisia a podniky investujú 268 miliónov € na hospodársku obnovu Európy. Investície sú súčasťou plánu hospodárskej obnovy prijatého koncom minulého roku.
Prvé kolo výziev na predkladanie
žiadostí o príspevok na výskumné projekty Európska komisia a podniky
odštartovali včera (13. júla).
Cieľom investovania je obnova a
udržateľnosť európskeho hospodárstva založenom na znalostnej ekonomike. Prvé
kolo iniciatívy bude trvať od 30. júla
do polovice roku 2010. V tomto období by sa 268 miliónov € malo investovať v troch hlavných oblastiach:
1. Inovatívne výrobné technológie, materiály a
procesy, ktoré vyrobia viac pri menšej spotreby materiálu a energie a nižšej
produkcie odpadu.
2. Energeticky efektívne budovy, zefektívňovanie existujúcich stavieb,
nových materiálov a stavebných techník.
3. Zelené autá, inteligentné
systémy prepravy, vrátane elektrifikácie ciest a mestskej dopravy a výskum
hybridných technológií.
Reforma Lisabonskej stratégie na škandinávsky spôsob
13. 7. 2009
Švédske predsedníctvo po stretnutí ministrov práce začalo vytvárať hlavné črty vlastnej ambicióznej reformy Lisabonskej agendy. Budúcnosť európskeho rastu a zamestnanosti chce naformulovať podľa škandinávskych línií.
Na podnet predsedníckej krajiny
EÚ sa trikrát do roka koná neformálne zasadnutie Rady pre zamestnanosť,
sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa (EPSCO). Záväzné
rozhodnutia z tohto neformálneho stretnutia
sú potom prijímané na formálnych zasadnutiach Európskej rady, ktoré sú štyrikrát ročne v Bruseli alebo
Luxemburgu.
Európski ministri zodpovední za
zamestnanosť a sociálne otázky sa minulý týždeň stretli v Jönköpingu na úvodnom
neformálnom zasadnutí Rady EPSCO.
Švédske predsedníctvo si za priority v
otázkach zamestnanosti a sociálnych záležitostí stanovilo dosiahnutie
nasledovných cieľov:
1. Plnú zamestnanosť a viac
inklúzie na pracovnom trhu.
2. Propagáciu zdravého
životného štýlu medzi európskou starnúcou pracovnou silou, najmä
prostredníctvom smernice o mobilite pacientov, rozvoja eHealth a pokroku pri
farmaceutickom balíku.
3. Zdôrazňovanie významu rodovej rovnosti pre ekonomický rast a
zamestnanosť.
V mnohých smeroch sa Švédi snažia vytvoriť lisabonskú agendu na svoj obraz. Predsedníctvo vyzýva k
„širokému konsenzu, že inklúzia na pracovnom trhu sa môže zvýšiť využitím
nástrojov akými sú všeobecné princípy flexikurity a stratégie aktívnej inklúzie
a rovnako prípravou na budúce pracovné miesta a zručnosti, vrátane
celoživotného vzdelávania“.
V Írsku sa uskutoční druhé referendum o Lisabonskej zmluve
8. 7. 2009
Nové referendum o Lisabonskej zmluve sa bude v Írsku konať 2. októbra. So zopakovaním referenda súhlasila írska vláda potom, čo sa lídri EÚ dohodli na zárukách pre írskych voličov.
HNONLINEHNOHNONL
Európsky parlament sa pripravuje na veľkú koalíciu
7. 7. 2009
Socialisti, konzervatívci a možno aj liberáli sú pripravení na poste predsedu európskej exekutívy pre nadchádzajúce päťročné funkčné obdobie podporiť Josého Manuela Barrosu. Barroso by mal vo svojom politickom programe čerpať z ich "listín prianí".
Očakáva sa, že Barroso, v prípade že ostane na
čele Komisie, preštuduje programy
hlavných politických strán a zakomponuje ich do svojej vlastnej politickej
agendy na nadchádzajúcich päť rokov.