Euro posilňuje kvôli vyhliadkam na výrazné zvýšenie úrokov v eurozóne
2. 9. 2022
Predpokladá sa, že na septembrovom zasadnutí ECB zvýši základný úrok minimálne o ďalšiu polovicu percentuálneho bodu.
Euro dnes posilňuje voči americkému doláru. Údaje o augustovom vývoji inflácie v eurozóne podporili očakávania, že Európs-tej hodiny stredoeurópskeho letného času si jednotná európska mena pripisovala zhruba pol percenta a pohybovala sa nad 1,0060 USD.
Európsky štatistický úrad Eurostat dnes vo svojom rýchlom odhade uviedol, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v auguste zrýchlilo na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta. Inflácia sa tak dostala na ďalšie rekordné maximum a nachádza sa vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB.
Minulý mesiac ECB v reakcii na prudký rast inflácie po prvý raz od roku 2011 zvýšila svoje úrokové sadzby, a to výraznejšie, než pôvodne avizovala. Jej základný úrok stúpol na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom sa držal od roku 2016.
Predpokladá sa, že na septembrovom zasadnutí ECB zvýši základný úrok minimálne o ďalšiu polovicu percentuálneho bodu. Rastie však očakávanie, že rozsah septembrového zvýšenia úrokov v eurozóne bude predstavovať 0,75 percentuálneho bodu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Členské štáty EÚ sa zaviazali obmedziť nárast vládnych pôžičiek
19. 6. 2009
Lídri členských krajín Európskej únie sú pripravení v prípade, ak dôjde k oživeniu ekonomiky, uprednostniť kroky namierené k fiškálnej konsolidácii pred ďalším pumpovaním verejných financií do národných ekonomík postihnutých recesiou.
Poukazujú na to predbežné závery
nadchádzajúceho summitu EÚ. Členské štáty sa zaviazali udržať na uzde svoje rastúce deficity a
obmedziť nárast vládnych pôžičiek.
Tento krok je dôležitý pre obnovenie
dôvery vo fiškálnu politiku eurozóny. Rozpočtové pravidlá EÚ stanovujú hornú
hranicu štátneho deficitu na 3 %
hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh krajiny na maximálne
60 % HDP.
Treba
urýchlene implementovať štrukturálne reformy na podporu rastu.
(Zdroj: PRAVDA, EURACTIV)
Eurozónu ohrozuje deflácia
16. 6. 2009
Eurozóna stojí na kraji deflačnej priepasti a rizík s ňou súvisiacich. Svoju prvú defláciu by mala zaznamenať už cez leto. Inflácia na Slovensku aj ďalej klesá. Ceny tovarov a služieb podľa metodiky Európskej únie v máji spomalili tempo medziročného rastu na historické minimum 1,1 %.
Medziročná miera inflácie v eurozóne poklesla v máji na
0,0 % z aprílových 0,6 %. V máji minulého roku to bolo 3,7 %. V rámci celej
Európskej únie (EÚ) sa medziročná inflácia v máji znížila na 0,7 % z aprílových
1,3 %, zatiaľ čo v máji 2008 to boli 4 %. Informoval o tom dnes Európsky
štatistický úrad Eurostat.
Najväčším dôsledkom hospodárskej krízy je
výrazne znížený dopyt po tovaroch a s ním prichádza podpora predaja produktov
najčastejšie znižovaním cien. Leto 2009 tak bude pre Eurozónu pravdepodobne
nielen letom s jednou najvážnejších povojnových recesií, ale aj letom s prvou
defláciou.
Európska centrálna banka varuje pred umelým udržiavaním pracovných miest
15. 6. 2009
V mnohých prípadoch ide podľa nej len o priveľkú fiškálnu záťaž bez tvorby pridanej hodnoty v podobe nových investícií, vďaka ktorým by obnova hospodárstva prebehla rýchlejšie.
Na niektoré opatrenia v podobe skráteného pracovného
času či nútených dovoleniek pre krátkodobé odstavenie výroby sa ECB pozerá
kriticky. Pre firmy, ktoré sa snažia
zachrániť svoju pracovnú silu sú síce "efektívnym nástrojom", ale len
v prípade, že hospodársky pokles bude trvať kratšie.
Ekonomika eurozóny sa podľa prognóz ECB
prepadne o 5,1 % (predchádzajúci odhad hovoril o 3,2 %). K rastu hospodárstva môže dôjsť podľa prognóz
v polovici budúceho roka. ECB preto vyzýva štáty k prehodnoteniu opatrení,
ktoré sú fiškálnou záťažou a s predlžujúcou sa recesiou môžu spôsobiť, že
adapatovať sa na zmenené hospodárske prostredie nebudú schopné ani firmy, ani
pracovná sila. Preto je podľa ECB dôležité, aby sa zamestnanci dokázali presúvať
do iných podnikov a sektorov, ktoré sa vo fáze obnovy stali výhodnou dlhodobou
a stabilnou investičnou príležitosťou.
Windows 7 bez internetového prehliadača
12. 6. 2009
Americký softvérový gigant Microsof sa rozhodol, že bude do krajín EÚ dodávať operačný systém Windows 7 bez internetového prehliadača MS Internet Explorer. Firma si takto chce nakloniť Európsku komisiu.
Tá v súčasnosti
skúma otázku, či pravidlá hospodárskej súťaže Microsoft dlhodobo
neporušuje predajom operačných systémov
s prehliadačom.
Brusel chce, aby Microsoft
pri inštalácii systému Windows 7 ponúkal užívateľovi na výber zo zoznamu
internetových prehliadačov. Zákazník by
podľa Komisie mal mať právo
slobodne si zvoliť automatickú inštaláciu akéhokoľvek prehliadača, či už
Exploreru alebo produktu konkurencie.
Požiadavka Komisie sa týka najmä malopredaja operačných
systémov, ktorý sa na celkovom predaji podieľa len 5 %. Zvyšných 95 % nakupujú výrobcovia počítačov, ktorí do svojich produktov
inštalujú ako Windows, tak i ďalší softvér, ktorý ponúkajú v konfigurácii
konkrétneho produktu, teda v prípade požiadavky zákazníka aj alternatívny
prehliadač.
Microsoft sa rozhodol, že maloodberateľom bude predávať
takú verziu operačného systému, ktorá
nebude obsahovať žiadny prehliadač.
Pokiaľ ide o ponúkanie operačného systému Windows 7 pre
veľkoodberateľov, Komisia v tejto
otázke zaujala pozitívny postoj. Výrobcovia PC sa budú môcť rozhodnúť, či
nainštalujú Internet Explorer, ktorý bude Microsoft distribuovať zadarmo, iný
prehliadač alebo viacero prehliadačov.
Európska Exekutíva volí ostrejší tón stanoviska pokiaľ ide o
súčasné skúmanie možného zneužitia dominantného postavenia. Komisia bude
prihliadať predovšetkým na dlhodobé správanie sa Microsoftu.