Euro kleslo pod hranicu 0,99 USD, je najslabšie za 20 rokov
5. 9. 2022
Spoločná európska mena euro v pondelok klesla pod hranicu 0,99 USD, čo je jej 20-ročné minimum. Prispelo k tomu rozhodnutie Ruska zastaviť na neurčito dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1. Informujeme o tom na základe správy AFP.
Kurz eura klesol v pondelok do 7:35 h stredoeurópskeho letného času o 0,70 percenta na 0,9884 USD, čo je jeho najnižšia úroveň od decembra 2002. Európska mena od začiatku roka oslabuje voči doláru v dôsledku ekonomických turbulencií a neistoty vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu.
Aj európske akcie v pondelok ráno zamierili nadol a klesli zhruba o tri percentá, pretože zhoršujúca sa energetická kríza na kontinente prehĺbila obavy z vysokej inflácie a sprísňovania menovej politiky centrálnej banky.
Ruská spoločnosť Gazprom minulý týždeň na neurčito zastavila transport plynu cez svoj kľúčový plynovod do Európy po tom, ako sa lídri skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) dohodli na zavedení cenového stropu pre ruskú ropu, keďže Kremeľ pokračuje vo vojne na Ukrajine.
Gazprom to odôvodnil únikom motorového oleja na turbíne v kompresorovej stanici Portovaja. Ceny zemného plynu v Európe dosahujú rekordy. Vlády zvažujú špeciálne kroky na obmedzenie nákladov na energie. Nemecko plánuje balík 65 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Sobotka chce Česko v tvrdom jadre Únie
10. 10. 2017
Česká republika musí zostať v tvrdom jadre Európskej únie a čo najskôr, hneď ako to bude možné, prijať menu euro. Na pondelňajšom sneme českého Zväzu priemyslu a dopravy (SP ČR) v Brne to povedal premiér Bohuslav Sobotka.
Podľa jeho slov iná cesta nie je. Informoval o tom dnes spravodajský portál Novinky.cz. Všetci politici, ktorí presadzujú vystúpenie ČR z Európskej únie, sú "blázni a poloblázni", vyhlásil tiež Sobotka. Zotrvanie v jadre EÚ, teda medzi ekonomicky silnými krajinami, pokladá premiér za jedinú alternatívu na zaistenie bezpečnosti a ekonomickej prosperity Česka. Česká republika nie je v eurozóne, čo Sobotka vníma ako neistotu do budúcnosti, dodali Novinky.cz.
Záchranný mechanizmus eurozóny sa bude meniť
10. 10. 2017
Ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, dnes v Luxemburgu diskutovali o úlohe záchranného fondu pri plánovanom prehlbovaní ekonomickej integrácie 19 krajín, ktoré zaviedli euro. A tiež o jeho úlohe v rámci bankovej únie a jednotného rezolučného fondu.
Záchranný fond eurozóny - Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vznikol počas dlhovej krízy ako poskytovateľov úverov "poslednej inštancie" pre vlády v eurozóne. Jeho úverová kapacita je 500 miliárd eur. "Je správny čas diskutovať o budúcej úlohe ESM, jeho účasti na riešení programov v členských štátoch, a akú úlohu bude má mať v bankovej únii," uviedol podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Jednotný rezolučný fond, alebo fond na ozdravenie bánk, je ďalším pilierom bankovej únie. Je financovaný z ročných príspevkov bánk. Doteraz získal 17 miliárd eur a má dosiahnuť plnú kapacitu približne 55 miliárd eur v roku 2023. Ale, ak by ešte predtým naplnením potreboval viac peňazí, je potrebné vyriešiť, kde ich vezme. Ministri pravdepodobne schvália návrh, aby mu ich poskytol ESM. A ESM by mohol poskytnúť podobnú finančnú podporu aj pripravovanému Európskemu systému poistenia vkladov (EDIS), ktorý bude chrániť vklady vo všetkých krajinách eurozóny až do výšky 100-tisíc eur, ak sa podarí prekonať odmietavý postoj Nemecka.
V Únii sa strácajú miliardy eur ročne. Komisia navrhuje reformu systému DPH .
5. 10. 2017
Len cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty spôsobujú straty 50 miliárd eur ročne. Európska komisia (EK) predstavila plány rozsiahlej reformy v oblasti daní z pridanej hodnoty (DPH), najväčšej za posledných 25 rokov.
Modernizácia pravidiel má zjednodušiť systémy pre štátnu správu a podniky.
Komisia upozornila, že kvôli stratám na DPH prichádza Únia ročne o viac ako 150 miliárd eur, pričom tieto zdroje by sa dali vhodnejšie využiť napríklad na školy, budovanie ciest či na zdravotníctvo. Podľa odhadov EK len cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty spôsobujú straty 50 miliárd eur ročne, čo znamená 100 eur na každého občana EÚ. Navrhovaná reforma by mala znížiť túto sumu až o 80 percent. Komisia navrhuje zmeniť súčasný systém DPH tak, aby sa predaj tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej zdaňoval rovnakým spôsobom ako tovar predávaný v jednotlivých členských štátoch. Dohoda, ktorú navrhuje EK, by mala byť postavená na štyroch základných pilieroch nového a jednotného priestoru v oblasti DPH: boj proti podvodom (najmä v oblasti cezhraničného obchodu); vytvorenie jedného kontaktného miesta (možnosť priznávať a platiť DPH na jednej online platforme a vo vlastnom jazyku); väčšia konzistentnosť (DPH sa bude hradiť v členskom štáte konečného spotrebiteľa, platiť bude sadzba daného členského štátu); menej administratívy, čiže jednoduchšie fakturačné pravidlá. Podpredseda EK zodpovedný za euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol, že je nevyhnutné obnoviť súčasný systém DPH, ktorý bol zavedený pred štvrťstoročím a prispôsobiť ho súčasným potrebám.
"Potrebujeme systém, ktorý nám umožní efektívnejšie riešiť cezhraničné podvody s DPH," zdôraznil.
Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici doplnil, že 25 rokov po vytvorení jednotného trhu podniky a spotrebitelia v EÚ čelia 28 rôznym režimom DPH, čo zločincom a prípadne aj teroristom umožňuje využívať existujúce medzery a ročne pripraviť EÚ o 50 miliárd eur. "Tento anachronistický systém založený na štátnych hraniciach musí skončiť! Členské štáty by mali začať vnímať cezhraničné transakcie DPH ako domáce do roku 2022," avizoval Moscovici.
Návrh z dielne EK podľa neho uľahčí život spoločnostiam, ktoré obchodujú cez hranice, zníži úroveň byrokracie a zjednoduší postupy súvisiace s DPH.
Návrh EK bude odoslaný na schválenie do Rady EÚ a na konzultáciu do Európskeho parlamentu. Následne v roku 2018 chce eurokomisia predložiť detailný legislatívny návrh v podobe Smernice o DPH.
Eurokomisia pokutovala Litovské železnice za zneužitie postavenia
3. 10. 2017
Európska komisia (EK) dnes oznámila, že udelila pokutu Litovským železniciam vo výške 27 873 000 eur kvôli bráneniu férovej hospodárskej súťaži na trhu železničnej nákladnej dopravy, čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ. K udalosti došlo odstránením úseku železničnej trate medzi Litvou a Lotyšskom.
Komisia pripomenula, že v roku 2008 spoločnosť AB Orlen Lietuva ("Orlen"), ktorá je významným komerčným klientom Litovských železníc, zvažovala presmerovanie svojej nákladnej dopravy z Litvy do Lotyšska prostredníctvom služieb iného železničného operátora. V októbri 2008 Litovské železnice však demontovali 19 km dlhú časť trate spájujúcej Litvu s Lotyšskom v blízkosti rafinérie Orlen. Odstránenie tohto úseku trate znamenalo, že firma Orlen by potrebovala oveľa dlhšiu cestu na dosiahnutie svojich cieľov v Lotyšsku. Odvtedy sa demontovaná železničná trať neobnovila. Európsky trh železničnej nákladnej dopravy je úplne liberalizovaný od roku 2007. Vyšetrovanie EK preukázalo, že opatrenie, ku ktorému prikročili Litovské železnice, bráni hospodárskej súťaži na trhu železničnej nákladnej dopravy. Tým, že štátna vlaková spoločnosť znemožnila svojmu veľkému zákazníkovi využívať služby iného prevádzkovateľa železničnej dopravy, došlo k porušeniu legislatívy EÚ.
zdroj: hnonline.sk