Euro a libra zamierili strmo nadol
26. 9. 2022
Britská libra sa v piatok prepadla oproti doláru na najnižšiu úroveň za 37 rokov a euro kleslo na nové 20-ročné minimum. Trhy tak zareagovali na návrh britského rozpočtu, ktorý zahŕňa znižovanie daní, čo vyvoláva obavy o verejné financie, a zároveň na pokles podnikateľskej aktivity v Británii aj v eurozóne, čo signalizuje recesiu. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Britská libra sa v piatok prepadla pod hranicu 1,10 dolára, keď klesla o 2,6 percenta na 1,0972 USD/GBP. Takúto úroveň zaznamenala naposledy v roku 1985, keď dosiahla historické minimum 1,0520 USD/GBP. Neskôr časť strát zmazala a predávala sa po 1,1049 USD.
Nový britský minister financií Kwasi Kwarteng ohlásil zníženie daní a opatrenia na podporu domácností a firiem a britský úrad pre riadenie dlhu predložil plány na dodatočnú emisiu vo výške 72 miliárd libier (81,63 miliardy eur) na financovanie stimulov.
Libra tak smeruje k najväčšiemu týždennému poklesu voči americkému doláru za dva roky.
Aj spoločná európska mena oslabila v priebehu piatkového obchodovania a klesla o 0,9 percenta na 0,9755 dolára po tom, ako predtým dosiahla najnižšiu úroveň od októbra 2002, a to 0,9726 USD/EUR.
Dôvodom bolo zníženie podnikateľskej aktivity v súkromnom sektore eurozóny v septembri v dôsledku vyšších cien energií.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Brazília chce s EÚ najväčšiu zónu voľného obchodu
28. 3. 2018
Pri príležitosti môjho príchodu v roku 2017 som vyjadril, a teraz opakujem, optimizmus, s ktorým vidím budúcnosť vzťahov medzi Brazíliou a Slovenskom. Zdieľame očakávania multipolárneho medzinárodného systému, ktorý je spravodlivejší a zaväzujeme sa k podpore ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja.
Pred sto rokmi bola Brazília prvou krajinou v Latinskej Amerike, ktorá uznala Československo, menej ako dva mesiace po procese nezávislosti. Boli sme rovnako medzi prvými krajinami, ktoré uznali Slovensko pred 25 rokmi. Veľvyslanectvo v Bratislave bolo otvorené pred desiatimi rokmi a od tej doby je Brazília jedinou krajinou Južnej Ameriky s tu prítomným veľvyslancom.
V konkurencieschopnosti sme medzi najhoršími v EÚ
26. 3. 2018
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku. Poukázal na to analytik Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) Tibor Lalinský.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.
Česká ekonomika vzrástla v minulom roku najprudšie za desať rokov
23. 3. 2018
Česká ekonomika vlani vzrástla najprudšie za 10 rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2017 zvýšil o 4,5 percenta, uviedol v piatok vo svojej analýze Český štatistický úrad (ČSÚ).
V 1. polroku expanziu podporovala domáca spotreba a zahraničný dopyt, v 2. polroku sa k tomu pridala aj investičná aktivita. Česká ekonomika rástla hlavne vďaka službám a spracovateľskému priemyslu. Darilo sa automobilovému priemyslu, strojárstvu, ale aj chemickému priemyslu a energetike. Spoločne s ekonomikou rástli mzdy, spotreba domácností, ale aj ceny. Tie stúpli o 2,5 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Najvýraznejšie zdraželi potraviny, ktoré k celkovému rastu prispeli 0,9 percentuálneho bodu. Výrazne vzrástli ceny bytov, v 2. polroku sa index ponukových cien zvýšil o 12,5 percenta. Prudkým tempom stúpala predovšetkým hodnota bytov v Prahe. V poslednom štvrťroku dosiahlo tempo rastu cien bývania v českom hlavnom meste 18,8 percenta.
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu
22. 3. 2018
Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu, potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Ide o podnet súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union ZP vo veci nedovolenej štátnej pomoci v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
"Budeme spolupracovať pri príprave odvolania," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Štát sa v tejto veci sústredí na argumenty procesnoprávneho charakteru. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má totiž podľa MZ "svoje konzekvencie nielen na území Slovenska, ale aj na území všetkých členských krajín EÚ". Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. "Čím de facto zrušil pôvodné rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá sa dávnejšie odmietla zaoberať podnetom, že slovenské orgány opakovane nepovolene pomohli štátnym zdravotným poisťovniam," vysvetlil nedávno manažér PR odboru Dôvery Branislav Cehlárik. Vec sa zrejme vráti späť na EK, predpokladá vedenie Dôvery s tým, že "verí, že EK svoje pôvodné stanovisko prehodnotí". Rozhodnutie súdu v Luxemburgu prišlo v čase, keď rezort zdravotníctva avizoval dofinancovanie vlastného záporného imania štátnej VšZP sumou 45 miliónov eur s dôvetkom, že poisťovňa s nimi nebude môcť narábať bez súhlasu ministerstva. Rezort po informácii Súdneho dvora EÚ deklaroval, že jeho plán je stále platný. Problém s vlastným imaním má VšZP pre vysokú stratu, do ktorej sa dostala pre nedostatočnú tvorbu technických rezerv. Plní preto ozdravný plán. Pred dofinancovaním VšZP v tomto čase varoval ministerstvo Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "A to aj vzhľadom na rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc," napísali predstavitelia inštitútu na Facebooku. Podľa INEKO by mal rezort počkať aspoň do rozhodnutia EK, ktorá bude celú vec riešiť.