EÚ zatlačila na online predaj. Nariadenie o bezpečnosti výrobkov reaguje na moderné nakupovanie
14. 6. 2023
Európska komisia upozornila, že v pondelok vstúpilo do platnosti nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Nové celoúnijné pravidlá sa snažia riešiť veľké spoločenské zmeny, ktoré ovplyvnili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov v posledných dvoch desaťročiach. Ide o narastajúci význam digitalizácie, nakupovanie cez internet, nový technologický vývoj a globalizované dodávateľské reťazce. Modernizovaný rámec zabezpečí, aby sa spotrebiteľom ponúkali iba bezpečné výrobky bez ohľadu na ich pôvod a na to, či sa predávajú v obchodoch alebo online. Cieľom nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je zabezpečiť, aby všetky spotrebné výrobky na trhu Európskej únie boli bezpečné. Vzťahuje sa na nepotravinárske výrobky, predávané offline aj online.
Nariadenie poskytuje skutočnú bezpečnostnú sieť pre spotrebiteľov, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou výrobkov alebo rizikami, ktoré nie sú regulované v iných právnych predpisoch Európskej únie. GPSR obsahuje opatrenia, ktoré majú zaručiť, aby sa počas hodnotení bezpečnosti brali do úvahy riziká pre najzraniteľnejších zákazníkov (napríklad deti), rodové aspekty, ako aj riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Konkrétnejšie sa nariadenie zameriava na zlepšenie podmienok bezpečnosti produktov medzi online a offline predajom, stanovuje osobitné požiadavky na bezpečnosť výrobkov pre online trhy, rozširuje povinnosti pre všetky neharmonizované výrobky dovážané do Európskej únie mať v Únii hospodársky subjekt zodpovedný za otázky ich bezpečnosti výrobkov a poskytuje potrebné nástroje vnútroštátnym orgánom dohľadu nad trhom, ktoré posilnia ich právomoci v oblasti presadzovania práva.
Nové nariadenie zabezpečuje aj efektívne stiahnutie produktov z trhu tým, že vyžaduje priame kontakty so spotrebiteľmi a štandardizované upozornenia na stiahnutie tovarov z obehu.
Exekutíva Európskej únie s odkazom na štatistiky zo Safety Gate upozornila, že online predaje za posledných 20 rokov neustále rástli. Komisia spresnila, že až 31 percent upozornení sa týka nebezpečných produktov predávaných online. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov rieši tieto výzvy digitalizácie ako aj riziká súvisiace s novými technologickými výrobkami.
Komisia v pondelok oznámila aj svoju výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie ceny EÚ za bezpečnosť výrobkov v roku 2023. Táto súťaž spája úspešné a talentované podniky a výskumníkov, ktorí chcú zmeniť bezpečnosť spotrebiteľov. Tento rok sa cena zameriava na podniky, ktoré inovujú a investujú do zlepšenia bezpečnosti mladých ľudí a prvýkrát sa do súťaže môžu zapojiť aj výskumníci. Prihlášky sú otvorené do 8. septembra 2023.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Krajiny Únie schválili prechod do druhej fázy rokovaní o brexite
15. 12. 2017
Lídri členských krajín Európskej únie v piatok, druhý deň summitu v Bruseli, schválili prechod do druhej fázy rokovaní o brexite. Informovali o tom agentúry a DPA.
Premiéri a prezidenti 27 členských krajín EÚ dospeli k záveru, že Londýn v rámci prvej fázy rokovaní o brexite urobil "dostatočný pokrok". Hodnotenie sa týka troch prioritných oblastí: práv občanov EÚ v Británii v postbrexitovom období, finančného vyrovnania a budúceho režimu na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom. Pozitívne zhodnotenie prvej fázy bolo podmienkou začatia druhej etapy "rozvodových" rokovaní zameraných na budúce obchodné vzťahy medzi oboma stranami. Dohodu o týchto sporných otázkach sa podarilo dosiahnuť len minulý týždeň. EÚ už požiadala Spojené kráľovstvo, aby v nadchádzajúcich týždňoch objasnilo, aký vzťah chce mať s Úniou po jej opustení koncom marca 2019.
Europarlament žiada nové opatrenia na zamedzenie daňových únikov
14. 12. 2017
V europarlamente zriadia stály vyšetrovací výbor pre dane. V boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom by sa malo prijať viacero nových opatrení. Konštatuje to Európsky parlament vo svojom uznesení, ktoré schválil v stredu. Uznesenie obsahuje vyše dvesto odporúčaní vyšetrovacieho výboru europarlamentu pre pranie špinavých peňazí.
Okrem iného hovoria o potrebe zavedenia verejne prístupných registrov konečných užívateľov výhod na úrovni Európskej únie či sankciách pre finančných sprostredkovateľov za agresívne daňové plánovanie. Zároveň rozhodli, že v europarlamente bude zriadený stály vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať daňovými otázkami. Europoslanci taktiež navrhujú spoločné vymedzenie toho, čo je offshorové finančné centrum, daňový raj, nespolupracujúca daňová jurisdikcia a vysoko riziková krajina z hľadiska prania špinavých peňazí. Taktiež by privítali ustanovenie nástrojov na podporu oznamovateľov, ktoré by im zaistili účinnú ochranu a primeranú finančnú pomoc. Pomôcť by tiež podľa europarlamentu malo zavedenie odradzujúcich sankcií na úrovni únie aj členských štátov voči bankám a sprostredkovateľom, ktorí sa vedome zámerne a systematicky zapájajú do nezákonných daňových systémov alebo do prania špinavých peňazí. Tieto opatrenia by podľa europoslancov mali byť odpoveďou aj na poslednú kauzu takzvaných Panamských dokumentov. EP zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že v týchto dokumentoch sa spomínajú viaceré členské krajiny Európskej únie (EÚ). "Poslanci tiež kritizovali nedostatok politickej vôle na strane niektorých krajín únie pokročiť v daňových reformách a v ich presadzovaní," informuje europarlament. Zjednodušiť boj proti daňovým únikom môže podľa parlamentu aj zmena v systéme prijímania daňovej legislatívy. Schvaľovanie legislatívy únie v oblasti daňovej politiky si v súčasnosti vyžaduje jednomyseľnú podporu ministrov členských štátov. Parlament presadzuje, aby v budúcnosti stačila Rade Európskej únie na schválenie takýchto právnych aktov kvalifikovaná väčšina. "EÚ pokročila v boji so subjektmi, cez ktoré sa prelievajú zisky firiem, ktoré sa chcú vyhnúť plateniu daní, a vydala tzv. čiernu listinu. Ak chce byť v boji proti daňovým rajom EÚ dôsledná, musí ísť ďalej a musí sa to týkať aj samotných členov ako je Holandsko, Luxembursko, Írsko či Malta," uviedol na margo schváleného uznesenia europoslanec Branislav Škripek. Ako dodal jeho kolega Ivan Štefanec, za najdôležitejšie opatrenie, ktoré by sa malo zaviesť, považuje pravidlo zdaňovania na mieste, kde vzniká zisk.
Atény navrhli riešenie grécko-macedónskeho sporu
13. 12. 2017
Nový grécky návrh názvu pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko (FYROM) by mohol vyriešiť roky pretrvávajúci grécko-macedónsky spor o názov tejto krajiny. Informovali o tom v utorok grécke i macedónske médiá po stretnutí predstaviteľov oboch krajín v Bruseli pod patronátom amerického splnomocnenca Matthewa Nimetza.
Názov krajiny by mal podľa gréckeho návrhu znieť v budúcnosti Nové Macedónsko, uviedli macedónske médiá, avšak bez toho, aby spresnili, či je tento variant prijateľný i pre Skopje. Ak by tomu však bolo tak, pretrvávajúci spor by sa mohol vyriešiť už v prvom polroku budúceho roka. Republika Macedónsko je v OSN registrovaná pod dočasným názvom FYROM, pretože Atény vidia v neoficiálnom názve krajiny riziko územných požiadaviek vzhľadom na existenciu rovnomenného gréckeho regiónu. Medzičasom však tento spor začal brániť otvoreniu prístupových rokovaní Európskej únie s Macedónskom, ktoré má od roku 2005 štatút kandidátskej krajiny EÚ, a to pre objektívnu hrozbu veta Grécka v súvislosti s nevyriešením predmetného sporu.
ECB môže na kvantitatívnom uvoľňovaní stratiť stovky miliónov
11. 12. 2017
V minulom týždni prepukol účtovný škandál v maloobchodnom holdingu Steinhoff International (ktorá u nás prevádzkuje maloobchodné predajne PEPCO). Jeho akcie následne stratili viac ako tri štvrtiny zo svojej hodnoty a jeho dlhopisy zhruba polovicu.
Koncom týždňa sa jeho dlhopis splatný v roku 2025 obchodoval za menej než 50 centov za euro dlhu. Toto sú úrovne, pri ktorých majú investori veľmi vážne pochybnosti o platbyschopnosti spoločnosti. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by v júli tieto dlhopisy nenakúpila ECB v rámci programu nákupu korporátnych dlhopisov. Presný objem nie je známy, maximálne by sa malo jednať o 560 mil., keďže Steinhoff vydal v tejto línii dlhopisy za 800 miliónov eur a ECB nemôže vlastniť viac ako 70 percent z jednej línie. Podľa aktuálneho trhového ocenenia teda ECB môže očakávať, že príde o niečo cez polovicu z tejto svojej investície. Finálne straty sa teda môžu pohybovať v stovkách miliónov eur. ECB to nepoloží, len v minulom roku vykázala zisk vo výške 1,2 miliardy eur. Mohlo sa však viac peňazí ujsť NBS ako akcionárovi ECB na umorovanie strát z preceňovania zahraničných aktív z obdobia posilňovania koruny (čím skôr NBS umorí stratu, tým skôr bude môcť odvádzať zisky z monetárnopolitických operácií do štátnej kasy).