Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.