Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Odmenou za trvalú ostražitosť je večná nuda.

Jediná naozajstná voľba, ktorá vám zostane po príchode na svet, je voľba medzi zlým a ešte horším.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Ak sa vám nechce pracovať, snažte sa vzbudiť dojem, že ste sa už dostali na funkciu, na ktorú ste nevyhodný. Získate tým hneď dve výhody. Nikto sa nebude čudovať, ak niečo zbabrete. Nikto od vás nebude očakávať serióznu prácu.

Každý vie rozhodnúť, ak disponuje dostatočným množstvom údajov.

Ak nechcete žiť vo včerajšku, tak sa musíte vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi.

Ak aj máte veľa záujmov, tak naozaj vynikajúci môžete byť iba v jednom z nich.

Je prekvapujúce, ako dlho trvá dotiahnuť niečo do konca, ak človek na tom pracuje.