EÚ za miliardy zmodernizuje energetické systémy niektorých členských krajín
10. 6. 2022
Európska únia sa snaží o podporu toho, aby jednotlivé krajiny dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
V stredu sa z modernizačného fondu EÚ sprístupnilo 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín vrátane Slovenska na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
Investície boli vyčlenené pre Rumunsko (1,391 miliardy eur), Českú republiku (520 miliónov), Poľsko (244,2 milióna), Litvu (85 miliónov), Maďarsko (74,3 milióna), Slovensko (49,5 milióna) a Chorvátsko (40 miliónov).
Uzatvára sa tým tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Uvedené sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti pripomenul, že modernizačný fond je "európska solidarita v praxi", ktorá funguje na základe príjmov zo systému obchodovania s emisiami a dosahuje konkrétne výsledky. "Prijímateľským krajinám pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v kľúčových sektoroch a dosahovať stav klimatickej neutrálnosti. Okrem toho je táto finančná injekcia k dispozícii na odštartovanie projektov, ktoré pomôžu urýchliť energetickú transformáciu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," uviedol v správe pre médiá.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonómovia očakávajú svetlú budúcnosť nemeckej ekonomiky
28. 9. 2017
Budúca nemecká vláda môže počítať s rýchlym rastom ekonomiky a zvyšujúcimi sa rozpočtovými prebytkami. Popredné ekonomické inštitúty vo svojej jesennej prognóze očakávajú, že nemecký hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,9 percenta.
V roku 2018 by sa mal zvýšiť o 2 percentá a v roku 2019 o 1,8 percenta. Vďaka pokračujúcemu boomu ekonómovia vo svojej dnes predstavenej správe predpovedajú nárast štátnych príjmov. V tomto roku by sa mal prebytok verejných financií zvýšiť na dobrých 28 miliárd eur z takmer 26 miliárd eur vlani. V roku 2018 podľa aktuálnej prognózy stúpne na 37 miliárd eur a v roku 2019 až na 44 miliárd eur. Ekonómovia požadujú od budúcej vládnej koalície zníženie dane z príjmu. "Ale aj v prípade sociálnych odvodov, ktoré majú pre nízkopríjmové skupiny mimoriadny význam, existuje priestor, predovšetkým v oblasti poistenia pre prípad nezamestnanosti."
zdroj: hnonline.sk
Nemecké voľby pohli eurom
25. 9. 2017
Euro reaguje na výsledky nedeľných parlamentných volieb v Nemecku miernym poklesom. Jednotná európska mena v pondelok klesla až o pol percenta na 1,1896 USD. Neskôr však veľkú časť strát zmazala a okolo 07:30 SELČ strácala asi 0,2 percenta na 1,1930 USD.
Voľby vyhrala konzervatívna únia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej, utrpela však citeľné straty a prišla o svojho doterajšieho koaličného partnera. Výrazne naopak posilnila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AFD). CDU/CSU si v nedeľných voľbách značne pohoršila. Jej doterajší koaličný partner SPD navyše zaznamenal najslabší výsledok v povojnových dejinách a rozhodol sa pre odchod do opozície. Investori sa obávajú, že Merkelovou teraz čakajú zložité rokovania o vytvorení vládnej koalície. "Pravdepodobne najdôležitejším povolebným vyhlásením bolo, že súčasný koaličný partner SPD okamžite oznámil odchod do opozície," uviedol analytik Peter Schaffrik zo spoločnosti RBC Europe.
zdroj: hnonline.sk
Poliaci stavajú z eurofondov výnimočnú architektúru
25. 9. 2017
U našich severných susedov stavajú každoročne významné diela. Budova filharmónie v Štetíne dokonca získala v roku 2015 prestížnu Európsku cenu za architektúru – Mies van der Rohe. Stalo sa to vôbec po prvýkrát, že toto ocenenie putovalo do krajiny bývalého východného bloku.
„Poliaci využili to, s čím máme na Slovensku a v Česku problém. A to sú európske dotácie. V Poľsku pochopili, že peniaze z európskych fondov sú veľkou príležitosťou,“ hovorí o rozmachu poľskej architektúry významný český architekt a člen medzinárodnej poroty CE.ZA.AR 2017 Jan Šépka. Poľským mestám chýbali významné kultúrne stavby. Štát zobral zodpovednosť do vlastných rúk a podporoval významné medzinárodné architektonické súťaže. Z nich postupne vznikali projekty na múzeá, galérie, koncertné siene či výstaviská. Úspech poľskej architektúry vo svete je zásadný: „Keď si zoberiete akékoľvek renomované svetové časopisy o dizajne a architektúre, bežne v nich nájdete pozitívne príklady z Poľska.“
zdroj: hnonline.sk
Česi sú rekordne zadlžení
21. 9. 2017
Zahraničná zadlženosť Česka vzrástla v 2. štvrťroku na historické maximum, ktoré predstavovalo takmer 4,5 bilióna korún (172,39 miliardy eur). To zodpovedá 92 percentám hrubého domáceho produktu (HDP). Mimoriadne rýchly rast dlhu spôsobili tento rok špekulácie zahraničných investorov na posilnenie koruny po skončení intervencií Českej národnej banky (ČNB).
Ako vyplýva z dnes zverejnených predbežných údajov ČNB, zahraničný dlh Česka sa medziročne zvýšil o 1,161 bilióna korún. Pred rokom predstavoval jeho podiel k HDP 71 percent. "Tento rok došlo k mimoriadnemu rastu zahraničnej zadlženosti, pričom dôvodom boli špekulácie zahraničných investorov na ukončenie kurzového záväzku ČNB. Do Česka tak pritiekli obrovské objemy peňazí, pri ktorých obchodníci očakávali a očakávajú zhodnotenie vďaka posilňujúcej korune," povedal pre Novinky ekonóm Komerčnej banky Marek Dřímal. Tieto peniaze investori uložili buď do domácich bánk, alebo do českých štátnych dlhopisov. V zverejnenej štatistike ČNB sa tieto prostriedky zobrazujú ako záväzky - raz sa tieto peniaze jednoducho vrátia do zahraničia, aj keď tento proces bude zrejme iba postupný.