Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.

Každá informácia, ktorú o veci získate, sa minimálne v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybnou.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.

Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.