EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Brazília chce s EÚ najväčšiu zónu voľného obchodu
28. 3. 2018
Pri príležitosti môjho príchodu v roku 2017 som vyjadril, a teraz opakujem, optimizmus, s ktorým vidím budúcnosť vzťahov medzi Brazíliou a Slovenskom. Zdieľame očakávania multipolárneho medzinárodného systému, ktorý je spravodlivejší a zaväzujeme sa k podpore ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja.
Pred sto rokmi bola Brazília prvou krajinou v Latinskej Amerike, ktorá uznala Československo, menej ako dva mesiace po procese nezávislosti. Boli sme rovnako medzi prvými krajinami, ktoré uznali Slovensko pred 25 rokmi. Veľvyslanectvo v Bratislave bolo otvorené pred desiatimi rokmi a od tej doby je Brazília jedinou krajinou Južnej Ameriky s tu prítomným veľvyslancom.
V konkurencieschopnosti sme medzi najhoršími v EÚ
26. 3. 2018
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku. Poukázal na to analytik Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) Tibor Lalinský.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.
Česká ekonomika vzrástla v minulom roku najprudšie za desať rokov
23. 3. 2018
Česká ekonomika vlani vzrástla najprudšie za 10 rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2017 zvýšil o 4,5 percenta, uviedol v piatok vo svojej analýze Český štatistický úrad (ČSÚ).
V 1. polroku expanziu podporovala domáca spotreba a zahraničný dopyt, v 2. polroku sa k tomu pridala aj investičná aktivita. Česká ekonomika rástla hlavne vďaka službám a spracovateľskému priemyslu. Darilo sa automobilovému priemyslu, strojárstvu, ale aj chemickému priemyslu a energetike. Spoločne s ekonomikou rástli mzdy, spotreba domácností, ale aj ceny. Tie stúpli o 2,5 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Najvýraznejšie zdraželi potraviny, ktoré k celkovému rastu prispeli 0,9 percentuálneho bodu. Výrazne vzrástli ceny bytov, v 2. polroku sa index ponukových cien zvýšil o 12,5 percenta. Prudkým tempom stúpala predovšetkým hodnota bytov v Prahe. V poslednom štvrťroku dosiahlo tempo rastu cien bývania v českom hlavnom meste 18,8 percenta.
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu
22. 3. 2018
Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu, potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Ide o podnet súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union ZP vo veci nedovolenej štátnej pomoci v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
"Budeme spolupracovať pri príprave odvolania," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Štát sa v tejto veci sústredí na argumenty procesnoprávneho charakteru. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má totiž podľa MZ "svoje konzekvencie nielen na území Slovenska, ale aj na území všetkých členských krajín EÚ". Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. "Čím de facto zrušil pôvodné rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá sa dávnejšie odmietla zaoberať podnetom, že slovenské orgány opakovane nepovolene pomohli štátnym zdravotným poisťovniam," vysvetlil nedávno manažér PR odboru Dôvery Branislav Cehlárik. Vec sa zrejme vráti späť na EK, predpokladá vedenie Dôvery s tým, že "verí, že EK svoje pôvodné stanovisko prehodnotí". Rozhodnutie súdu v Luxemburgu prišlo v čase, keď rezort zdravotníctva avizoval dofinancovanie vlastného záporného imania štátnej VšZP sumou 45 miliónov eur s dôvetkom, že poisťovňa s nimi nebude môcť narábať bez súhlasu ministerstva. Rezort po informácii Súdneho dvora EÚ deklaroval, že jeho plán je stále platný. Problém s vlastným imaním má VšZP pre vysokú stratu, do ktorej sa dostala pre nedostatočnú tvorbu technických rezerv. Plní preto ozdravný plán. Pred dofinancovaním VšZP v tomto čase varoval ministerstvo Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "A to aj vzhľadom na rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc," napísali predstavitelia inštitútu na Facebooku. Podľa INEKO by mal rezort počkať aspoň do rozhodnutia EK, ktorá bude celú vec riešiť.