EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Podnikatelia mali na GDPR málo času, hrozia im pokuty
15. 10. 2018
Nové pravidlá ochrany osobných údajov, známe pod skratkou GDPR, priniesli podnikateľom mnoho nových povinností, administratívnej záťaže a hrozbu likvidačných pokút. O GDPR síce podnikatelia vedeli dva roky, no pracovná skupina Európskej komisie (EK) k nariadeniu EK na ochranu osobných údajov začala vydávať stanoviská až v druhej polovici roku 2017, pričom posledné z nich je z apríla 2018.
Slovenský úrad na ochranu osobných údajov bol v tomto ohľade ešte pomalší. "Vzhľadom na množstvo nejasností okolo praktickej aplikácie GDPR sme v júni 2018 požiadali premiéra o iniciatívu pri zmiernení následkov neúmyselného nedodržiavania nových pravidiel. Naším cieľom bolo dosiahnuť zhovievavosť úradu pri kontrolách počas prvého roka," hovorí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, ktoré sa spolu so Slovenským živnostenským zväzom obrátilo na predsedu vlády. Mediálna reakcia úradu bola podľa Oravca pomerne promptná, no ústretového prístupu sa nedočkali. "Úrad argumentuje dostatočne dlhým časom, ktorý mali podnikatelia na prípravu, aj keď realita bola iná," tvrdí Oravec. Podľa neho český úrad na ochranu osobných údajov, naopak, bez akýchkoľvek výziev iniciatívne zaujal ku kontrole dodržiavania nových pravidiel ochrany osobných údajov a k udeľovaniu sankcií stanovisko, ktoré môže byť pre Slovensko vzorom. Úrad na ochranu osobných údajov v Českej republike sa jasne vyjadril, že svoju pozornosť zameria na zvyšovanie povedomia, vyzývanie a usmerňovanie na nápravu, nie primárne na pokutovanie za nedbalostné a menej závažné pochybenia, ku ktorým dochádza hlavne v menších firmách. Český úrad konštatuje, že cieľom kontroly je v prvom rade náprava protiprávneho stavu a nie uloženie sankcie. A práve takýto partnerský prístup podnikatelia od úradov očakávajú.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Dohoda o brexite by mohla byť uzavretá do budúcej stredy
12. 10. 2018
Konečná dohoda o podmienkach odchodu Británie z Európskej únie je na dosah ruky a mohla by byť uzavretá do budúcej stredy. Informovala o tom v stredu spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera.
Obe strany sa už zhodli na 80-85 percentách zmluvy, povedal Barnier a sľúbil, že Brusel bude rešpektovať "ústavnú integritu" Spojeného kráľovstva. Navrhol však vznik nových kontrolných stanovíšť na obchodných priechodoch medzi Severným Írskom a Írskom v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu žiadnej dohody. "Rozumiem, že takéto kontroly sú politicky citlivé," pripustil Barnier. Brexit však podľa jeho slov bol voľbou Británie, nie EÚ. Dodal, že Londýn by sa takýmto kontrolám mohol vyhnúť, pokiaľ by zotrval v colnej únii, takúto verziu však britská premiérka Theresa Mayová jednoznačne odmietla. S ohľadom na ďalšie termíny rokovaní Barnier povedal, že "dohoda je na dosah ruky do stredy 17. októbra". Napriek pozitívnym vyjadreniam dodal, že po brexite "už podnikanie nebude ako vždy" a že aj keď k dosiahnutiu dohody dôjde, obchodovanie sa bude musieť zmeniť a prispôsobiť.
Akcie v Európe oslabujú, prepad zasiahol hlavne technológie
11. 10. 2018
Európske akciové trhy dnes oslabujú a ich hlavné indexy sú najnižšie za viac ako 20 mesiacov. Nadviazali tak na prudký stredajšií prepad na Wall Street a následný pokles akciových trhov v Ázii. V Európe sa pokles týka všetkých odvetví, najviac ale technológií, ktorých index dopoludnia strácal asi 2,4 percenta. Stredajšie prepad na Wall Street takisto zasiahol najmä technologické tituly.
Hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 odpisuje okolo 1,6 percenta na 7035 bodov. Index DAX burzy vo Frankfurte nad Mohanom stráca 0,9 percenta na 11.604 bodov, zatiaľ čo parížsky CAC 40 vykazuje pokles o 1,2 percenta na 5143 bodov. Technologické tituly boli hnacím motorom takzvaného býčieho trhu, ktorý trvá niekoľko rokov. Investori tak odvracajú pozornosť k bezpečným nemeckým vládnym dlhopisom. Nervozitu investorov vyvoláva okrem dopadov globálnej obchodnej vojny tiež rast výnosov dlhopisov americkej vlády. Akcie reagujú okrem iného aj na vyhlásenie šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeovej, že súčasné ocenenie akcií je "extrémne vysoké".
Obchodná vojna USA nahlodáva ekonomiku
10. 10. 2018
Po tom, ako Američania uvalili clá na čínsky tovar v hodnote stoviek miliárd dolárov, sa prezident Obchodnej komory Európskej únie v Číne Mats Harborn vyjadril, že konanie USA je ekonomické šialenstvo. Vyzerá to tak, že tieto opatrenia v spojení s problémami na rozvíjajúcich sa trhoch a aj v Európe nás dobehli.
Aktuálnymi číslami to potvrdil Medzinárodný menový fond, ktorý prvýkrát od júla 2016 znížil prognózu hospodárskeho rastu. „Nad horizontom sú mraky. Rast sa ukázal ako menej vyrovnaný. K pôvodným rizikám sa navyše pridali ďalšie,“ povedal hlavný ekonóm MMF Maurice Obstfeld. Inštitúcia sídliaca vo Washingtone však neobišla ani našu krajinu a podobne ako pre svet, aj pre Slovensko hlási horšie čísla. V tomto roku predpokladá rast 3,9 percenta, na budúci rok 4,1 percenta, čo je pre oba roky menej o desatinu percentuálneho bodu. Fond je teda vo svojich očakávaniach skeptickejší ako ministerstvo financií, ktoré počíta s rastom o 4,2 percenta. „Neočakávame, že ministerstvo financií v najbližšom čase pristúpi k zníženiu odhadu rastu slovenskej ekonomiky,“ reagovala Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.