EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomické rozdiely v rámci menovej únie znepokojujú ministrov
29. 1. 2010
Rozdiely v konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členmi eurozóny sa stále zvyšujú, čo začína vzbudzovať vážne obavy týkajúce sa fungovania menovej únie. Uvádza sa to v podkladoch pre stretnutie ministrov eurozóny, ktoré sa bude konať v polovici februára. Spomínaný materiál má k dispozícii nemecký denník Handelsblatt, ktorý o ňom informoval. Z utajovaného dokumentu už v pondelok (25. 1.) citoval nemecký týždenník Der Spiegel. Oboje noviny tvrdia, že bruselských expertov znepokojuje nielen situácia Grécka, ale aj ďalších krajín: Írska, Španielska, Portugalska a Cypru.
Ekonomické rozdiely v týchto piatich krajinách sú mimoriadne veľké, všetky majú výrazné problémy s medzinárodnou kokurencieschopnosťou cien a výrobných nákladov. Ako jediné doteraz začalo politické opatrenia uskutočňovať Írsko.
Podľa bruselských expertov patrí Slovensko spoločne s Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maltou, Slovinskom a Talianskom do druhej skupiny krajín, ktorých exportný sektor má štrukturálne slabiny vzbudzujúce obavy.
Z hľadiska konkurencieschopnosti majú relatívne silnú pozíciu iba štyri krajiny eurozóny - Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Aj tie však musia zlepšiť kvalitu svojich verejných financií, zreformovať trhy práce a podporiť domáci dopyt.
Tesne pred Vianocami Európska komisia (EK) predložila rozsiahlu správu týkajúcu sa konkurencieschopnosti členov eurozóny. Už počas januára euroskupina začala rokovať o prípadných politických dôsledkoch a po stretnutí naplánovanom na 15. februára by mala zverejniť svoje stanovisko k tejto záležitosti.
V návrhu vyhlásenia sa počíta s tým, že ministri financií prisľúbia "ambiciózne a komplexné" plány, ktorých súčasťou budú opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, trhu práce, trhov tovarov a služieb a úverových trhov.
Bezpečnosti internet bankingu môžu pomôcť staré dobré PINy
28. 1. 2010
Podľa Deutsche Bank do roku 2020 prejde k používaniu internet bankingu až šesťdesiat percent populácie Európskej únie. To núti bezpečnostných expertov k tomu, aby v súvislosti so zvyšovaním organizovaného zločinu na internete účinnejšie varovali užívateľov pred nástrahami súvisiacimi s ochranou osobných údajov.
Jeden z odborníkov na internetovú bezpečnosť varoval, že nie všetky banky sú si rovné a EÚ by mala prijať viac pravidiel na zvýšenie bezpečnosti internet bankingu. Vystríha, že v získavaní osobných údajov od spotrebiteľov sú podvodníci čoraz lepší, preto banky potrebujú neustále sa vyvíjajúcu internetovú (a teraz aj mobilnú) bezpečnostnú stratégiu, ktorá bude o krok vpred pred zločincami.
Kritici smernice o platových službách zase namietajú, že málo hovorí o ochrane údajov – najmä vzhľadom na narastajúci objem platieb uskutočnených cez mobil alebo internet. Smernica pre celú EÚ/EHS vrátane Švajčiarka vytvára rovnaké pravidlá a práva na domáce a zahraničné platby, no doposiaľ ju naplno neimplementovalo 11 krajín.
Organizovaný zločin na internete patrí k rýchlo sa rozvíjajúcim odvetviam. Sústreďuje sa najmä na sektor cestovania a zábavy, v ktorom zločinci používajú kreditné karty na nákup produktov.
Databázy spoločností spracujúcich platby sú nanajvýš zraniteľné a je potrebný spoločný postup EÚ v oblasti ochrany údajov vo všetkých členských štátoch.
Spomínaná smernica EÚ rozširuje poskytovanie platových služieb aj na nebankové spoločnosti, akými sú verejné služby či mobilní operátori a tieto inštitúcie, ktoré nemajú rovnakú úroveň dohľadu a kapitálu na svojej súvahe, budú musieť byť oveľa obozretnejšie v sprostredkovaní platieb.
Európska únia by tento rok mala zrevidovať svoje príručky v oblasti ochrany údajov. Preto predstavitelia EÚ v súčasnosti študujú spôsoby ako používateľov upozorňovať na porušovanie ochrany údajov.
Kým boj s organizovaným zločinom na internete nie je doriešený, najlepším súčasným dostupným riešení sú staré dobré elektronické čipy a PINy, ktoré sú dostupné na platobných kartách.
PINy a čipy, ktoré sa používajú v platobných termináloch a tiež v obchodoch, sa zároveň využívajú aj pri internetových transakciách a takmer natrvalo tým zabraňujú podvodom.
DPH pre erotické centrum
27. 1. 2010
Podľa majiteľa erotického centra v belgických Bruggách by sa jeho videokabínky mali posudzovať ako kino a teda by sa na ne mala vzťahovať nižšia 6-percentná DPH. Podľa miestnych úradov však ide o „automatizované rekreačné zariadenie“, na ktoré sa uplatňuje 21-percentná DPH. Belgický súd prípad posunul na Európsky súdny dvor.
Riešenie tohto kuriózneho prípadu je teraz na ňom. Šiesta európska smernica o DPH umožňuje aplikovať nižšiu sadzbu, ako je európske 15-percentné minimum v prípade kín a iných kultúrnych služieb. Za premietanie v kinách sa podľa belgických zákonov premietanie účtuje 6-percentná daň.
Erotické centrum BVBA, ktoré prevádzkuje videokabínky, kde sa po vhodení mincí dajú v súkromí sledovať filmy pre dospelých, tvrdí, aj na jeho služby by sa mala vzťahovať nižšia sadzba. Belgické úrady s tým však nesúhlasia. Sex-shop podľa nich nie je kinom, ale „automatizovaným rekreačným zariadením“ a to musí podľa zákona svojim zákazníkom účtovať vyššiu 21-percentnú daň.
Belgický súd preto prípad posunul na Európsky súdny dvor, ktorý zajtra (28. januára) začne prejudiciálne konanie, kde sa bude hľadať odpoveď na otázku, či za kino možno považovať aj „kabínu, ktorá pozostáva z uzamknuteľného priestoru, v ktorej je miesto len pre jednu osobu, ktorá v nej môže za poplatok sledovať na televíznej obrazovke filmy, pričom sama spúšťa projekciu filmu vhodením mincí, môže si voliť z rôznych filmov a počas doby, za ktorú si zaplatila poplatok, môže voľbu sledovaného filmu meniť“.
Poľnohospodárska politika EÚ
27. 1. 2010
Podľa štúdie, ktorá bola vytvorená na podnet Európskej komisie, dobre zameraná poľnohospodárska politika s jasnými cieľmi a dostatočnými rozpočtovými prostriedkami bude nevyhnutná na to, aby sa verejné statky dali zabezpečiť v súlade s očakávaniami spoločnosti.
Prvýkrát o koncepte tvorby „verejného statku“ ako hlavného cieľa poľnohospodárskych platieb po roku 2013 diskutovali európski ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva minulý rok. Vtedy zdôraznili, že koncept treba dôkladne definovať skôr ako sa o ňom začne ďalej rokovať. Európska komisia touto úlohou poverila Inštitút pre európsku environmentálnu politiku.
Výsledkom je štyristostranová štúdia. Komisia upozorňuje, že závery nemusia byť odrazom jej vlastných názorov. Dokument sa zameriava na desať environmentálnych a sociálnych verejných statkov poskytovaných európskymi poľnohospodármi. Ide o tieto verejné statky:
• poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou,
• biodiverzita farmárskej pôdy,
• kvalita vody,
• dostupnosť vody,
• funkčnosť pôdy,
• zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita,
• obmedzovanie emisií skleníkových plynov,
• kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu.
Autori zdôrazňujú, že schopnosť produkovať tieto statky je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od rozdielnych klimatických zón. Upozorňujú tiež, že kým jedny statky majú cezhraničný charakter, iné len lokálny a regionálny.
Preto súčasná Spoločná poľnohospodárska politika farmárov zaväzuje k spĺňaniu určitých štandárd, týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín či zdravia zvierat. Len tak bude možné nárokovať si priame platby, ktoré prispievajú k podpore hospodárskej životaschopnosti farmárov a slúžia ako základ pre cielenejšie opatrenia.
Nový koncept reformy poľnohospodárskej politiky by mala Komisia zverejniť v druhej polovici roku 2010. V polovici roku 2011 by mala Komisia ministrom predložiť na prerokovanie formálne legislatívne návrhy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.