EÚ sa predbežne dohodla na strope na ruskú ropu
2. 12. 2022
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra. Krajiny Európskej únie sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov).
Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop päť percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra.
Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Prioritou zahraničnej politiky Ukrajiny je členstvo v NATO
8. 6. 2017
Ukrajinský parlament odobril dnes návrh zákona, ktorý stanovuje, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je prioritou jej zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Príslušný návrh zákona počas hlasovania podporilo 276 poslancov. Na to, aby zákon prešiel, bolo potrebných 226 hlasov. Ako spresnil Ukrinform, poslanci dnešným hlasovaním schválili zmeny v zákone o základoch vnútornej a vonkajšej politiky Ukrajiny a v zákone o základoch národnej bezpečnosti Ukrajiny, v ktorých potvrdili, že prioritou Ukrajiny je jej vstup do NATO. Agentúra TASS pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 22. marca rezolúciu, ktorou sa obracia na americký Kongres so žiadosťou o podstatné prehĺbenie dvojstranného partnerstva oboch krajín v oblasti bezpečnosti. Ukrajinský parlament vtedy Kongres požiadal, aby Ukrajine udelil štatút hlavného spojenca mimo aliancie. Takýto štatút Spojené štáty poskytli Austrálii, Novému Zélandu i Japonsku, ako aj krajinám, ktoré sú ohrozené vojnovým konfliktom, ako Južná Kórea, Afganistan či Izrael. K nadviazaniu vzťahov medzi Ukrajinou a NATO došlo krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Ukrajina sa stala prvou z krajín Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa zapojili do programu Partnerstvo za mier. Neskôr vtedajší ukrajinský prezident Leonid Kučma oficiálne oznámil, že Ukrajina má záujem o členstvo v NATO. Intenzívny dialóg s NATO začala Ukrajina viesť za prezidenta Viktora Juščenka, ale k pripojeniu sa k akčnému plánu nedošlo. Po tom, ako sa funkcie hlavy štátu ujal Viktor Janukovyč, Ukrajina 1. júla 2010 vyhlásila svoj mimoblokový status. Za éry súčasného prezidenta Petra Porošenka sa situácia opäť zmenila tak, že ukrajinské vedenie si dáva za cieľ členstvo krajiny v NATO.
zdroj: hnonline.sk
Juh Európy prichádza kvôli zmene klímy o stovky miliárd, varuje Brusel
6. 6. 2017
Južné a juhovýchodné regióny Európy budú čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny akými sú vlny horúčav a suchá. Tie sa budú objavovať omnoho častejšie než dnes, uviedla Európska agentúra pre životné prostredie.
Globálne teploty dosahujú nové rekordy, hladina morí a oceánov stúpa a arktický ľad sa topí. To všetko má dosah aj na počasie v Európe. Klimatická zmena tu spôsobuje častejšie a horšie záplavy, suchá, búrky a horúčavy. Vedci varujú, že svetové teploty lámu rekordy už tretí rok za sebou. Vedie to k extrémnym situáciám ako bola napríklad nepredvídateľná vlna horúčav v Indii či rýchle topenie ľadu v Arktíde. Tieto výnimočné a extrémne situácie spojené s klímou stáli Európsku úniu v rokoch 1980 až 2013 zhruba 400 miliárd eur, odhadla Európska agentúra pre životné prostredie. Zároveň za to isté obdobie spôsobili asi 85-tisíc úmrtí. „Všetky európske regióny sú citlivé na klimatickú zmenu, ale niektoré budú mať oveľa väčšie problémy ako ostatné,“ píše agentúra vo svojej správe. „Južná a juhovýchodná Európa bude podľa všetkých predpokladov miestom, ktoré bude čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny.“ Región má už skúsenosti s extrémnymi horúčavami a menším objemom zrážok a vody v riekach. To všetko zvyšuje riziko toho, že obdobia sucha sa predlžujú, stráca sa biodiverzita, objavuje sa viac lesných požiarov. Agentúra uviedla, že v západnej Európe sú ohrozené aj pobrežné oblasti, pretože čelia zvýšenému riziku záplav kvôli zvyšujúcej sa hladine mora a častejším búrkam. Napriek tomu, že určité regióny môžu zaznamenať aj pozitívne dopady klimatickej zmeny ako sú zlepšujúce sa podmienky pre poľnohospodárstvo napríklad v častiach severnej Európy, väčšina regiónov či sektorov bude zasiahnutá negatívne.
zdroj: hnonline.sk
Eurozóna potrebuje európskeho ministra financií aj spoločný rozpočet
2. 6. 2017
Euro je úspešný projekt, reformy ukazujú výsledky, keďže ekonomika EÚ rastie, nezamestnanosť klesá a štátne dlhy sa znižujú. Zhodli sa na tom diskutujúci politici na Bruselskom ekonomickom fóre.
Samozrejme, nie všetky problémy sú vyriešené. V Európe stále existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. „Napríklad nezamestnanosť je vo Francúzsku dvojnásobná oproti tej nemeckej,“ pripomenul Pierre Moscovici, európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti. Podľa neho na dokončenie reforiem musí byť hotová finančná únia, ktorá sa skladá z bankovej a kapitálovej únie. Tiež by sa malo prerušiť toxické spojenie medzi bankami a vládnym dlhom. S tým ma problém najmä Taliansko. Pier Carlo Padoan, minister financií Talianska, pripustil, že štátny dlh jeho krajiny je stále vysoký, ale už sa stabilizuje a mal by klesať, lebo HDP stúpa. „Ale neexistuje skratka ako sa dostať z dlhov rýchlo. Musia sa robiť štrukturálne reformy, ale tie potrebujú čas najmä vo veľkej krajine akou je Taliansko. Sme na úzkom chodníku a nesmieme z neho spadnúť,“ dodal Padoan. Politici sa tiež zhodli na tom, že eurozóna potrebuje európskeho ministra financií aj spoločný rozpočet. To jej pomôže byť efektívnejšou v riešení problémov, ktoré sa budú vracať. Podľa Moscoviciho by eurozóna mohla byť rozšírená do roku 2025 o druhú vlnu štátov.
zdroj: hnonline.sk
Príspevky poskytované z eurofondoch
31. 5. 2017
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR.
Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a tiež v oblasti finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období. Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.