EÚ sa predbežne dohodla na strope na ruskú ropu
2. 12. 2022
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra. Krajiny Európskej únie sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov).
Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop päť percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra.
Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecký prezident podpísal Lisabonskú zmluvu
25. 9. 2009
Nemecko odstránilo poslednú prekážku na vstúpenie Lisabonskej zmluvy do platnosti. Stalo sa to vďaka tomu, že spolkový prezident podpísal v piatok Lisabonskú zmluvu. Deň predtým prezident súhlasil aj s podpisom sprievodných zákonov, ktoré udeľujú Spolkovej rade aj Spolkovému snemu rovnaké práva v otázkach EÚ. Tieto zákony už vyšli v Zbierke zákonov, čím vstúpili v Spolkovej republike do platnosti.
V júni prijatie reformnej zmluvy EÚ pozastavil nemecký ústavný súd, ktorý oznámil, že reformný dokument síce neodporuje nemeckej ústave, ale nariadil vypracovať normy, ktoré by posilnili v rámci EÚ právomoci nemeckého parlamentu.
Lisabonskú zmluvu okrem Írska, ktoré ju už v referende zamietlo, musia ešte ratifikovať ČR a Poľsko. Prezidenti týchto krajín však čakajú na výsledok opakovaného referenda v Írsku, ktoré sa uskutoční 2. októbra. Lisabonská zmluva do platnosti môže vstúpiť iba po ratifikácii všetkými 27 členskými krajinami EÚ.
Európsky rozpočet je aj v čase krízy stabilný
24. 9. 2009
Vo svojej aktuálnej finančnej správe Európska komisia deklaruje, že v roku 2008, kedy Úniu zasiahla hospodárska turbulencia, bol rozpočet schopný poskytovať stabilné financovanie bez toho, aby zaťažil členské štáty.
Komisia vo svojej správe uvádza, že 40 % z celkového rozpočtu vo výške 116,5 miliardy € bolo vynaložených na opatrenia zamerané na zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť. Komisár zodpovedný za rozpočet a finančné plánovanie zdôraznil, že Únia sa aj v neistých časoch usilovala stabilizovať svoje prostriedky a udržala ich na úrovni 0,94 % hrubého národného dôchodku (v roku 2007 to bolo 0,93 % - 114 miliárd eur).
Rozpočet na rok 2008 bol zameraný na podporu rastu a inovácií. Na nové výskumné projekty bolo vyčlenených 6 miliárd €, kým rok predtým to bolo len 500 miliónov €. Financovanie opatrení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti v roku 2008 vzrástlo o takmer 50 %. Pozornosť bola venovaná najmä oblasti vzdelávania (miliarda € na programy študentskej mobility) či projekt európskeho systému satelitnej navigácie Galileo (miliarda €).
Znížili sa kritizované dotácie poľnohospodárskeho sektora (43,3 miliardy €) a na rozvoj vidieka, environmentálne projekty a rybolov (z 10,5 % na 10 % - 11,5 miliardy €). V ostatných sektoroch bolo financovanie stabilné.
Správa poukázala aj na skutočnosť, že viac ako polovica členských štátov nedokázala využiť plný potenciál európskych štrukturálnych a kohéznych fondov z predchádzajúceho programového obdobia (2000 – 2006). Pokiaľ nie sú zmluvné záväzky vykázané v priebehu dvoch rokov ako platby, podľa pravidiel prepadnú. Objem takto stratených peňazí vzrástol z 227 miliónov € v roku 2007 na 267 miliónov € v roku 2008.
Európska komisia posilňuje dohľad vo finančnom sektore
24. 9. 2009
Európska komisia schválila v stredu návrh legislatívnych opatrení na posilnenie dohľadu vo finančnom sektore v Európe.
Na základe týchto opatrení má vzniknúť Európsky výbor pre systémové riziká na odhaľovanie rizík v oblasti finančného systému ako celku a Európsky systém orgánov pre finančný dohľad, ktorý sa skladá z vnútroštátnych orgánov dohľadu, ako aj tri nové európske orgány dohľadu pre oblasť bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
Navrhované opatrenia podľa komisie majú zabrániť zopakovaniu finančnej krízy, ktorá zasiahla globálnu ekonomiku na jeseň minulého roka.
Ako uviedol predseda EK José Manuel Barroso, cieľom týchto opatrení je ochraňovať európskych daňových poplatníkov pred tým, aby sa opakovala situácia z jesene roku 2008, keď vlády museli do bánk naliať miliardy eur. Tento európsky systém môže byť aj inšpiráciou pre globálny systém a na summite skupiny krajín G20 v Pittsburghu ho EK bude obhajovať.
Európsky výbor pre systémové riziká má riziká v oblasti stability finančného systému ako celku monitorovať a vyhodnocovať a v prípade potreby preložiť návrhy opatrení na ich riešenie.
Európsky systém orgánov pre finančný dohľad by mal združovať vnútroštátne orgány finančného dohľadu a nové európske inštitúcie, ktoré vznikli transformáciou existujúcich výborov pre oblasť bankovníctva, cenných papierov, poisťovníctva a dôchodkového poistenia.
V právomoci ESRB bude tiež vydávanie odporúčaní a varovaní pre členské štáty (vrátane vnútroštátnych orgánov dohľadu) a európske orgány dohľadu, ktorými sa tieto štáty a orgány budú musieť riadiť. V prípade, že tieto odporúčania členské štáty nedodržia, budú musieť vysvetliť, prečo tak neurobili. Zriadenie ESRB je v súlade s niekoľkými iniciatívami na multilaterálnej úrovni alebo mimo EÚ vrátane Rady pre finančnú stabilitu vytvorenej predstaviteľmi G20.
Európsky exekučný titul
23. 9. 2009
Prostredníctvom Európskeho exekučného titulu, ktorý funguje na základe nariadenia EÚ, je možné akékoľvek súdne rozhodnutie, súdny zmier alebo verejnú listinu, dať osvedčiť orgánom, ktoré tento titul vydali.
Rozhodnutie, zmier alebo verejnú listinu je potrebné na základe vlastnej žiadosti podanej v ľubovoľnom čase dať osvedčiť tomu súdu či orgánu, ktorý príslušné rozhodnutie alebo listinu vydali, či zmier schválili. Súd dokument osvedčí na vzorových tlačivách, ktoré sú pripojené ako prílohy k nariadeniu, a to v jazyku rozhodnutia, zmieru či listiny.
Pri súdnom rozhodnutí súd navyše musí pred osvedčením skúmať, či súdne konanie, z ktorého osvedčované rozhodnutie vzišlo, splnilo určité procesné požiadavky, týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu. Konkrétne ide o požiadavku doručovania a poskytnutia informácií dlžníkovi o procesných možnostiach potrebných na napadnutie nároku.
Takéto rozhodnutie či listinu možno následne uznať a vykonať v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ bez možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
Zjednodušene možno povedať, že príslušné orgány všetkých členských štátov zaobchádzajú s týmto titulom ako s vlastným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorého výkon sa riadi rovnakými pravidlami toho členského štátu, kde sa vykonáva, ako ktorýkoľvek iný exekučný titul tohto štátu.
Európsky exekučný titul môžu využiť tak Slováci v zahraničí, ako aj cudzinci u nás.
Európsky exekučný titul môže využiť ktorákoľvek fyzická či právnická osoba na území členského štátu v EÚ (okrem Dánska) v akomkoľvek občianskom alebo obchodnom spore.
Európskym exekučným titulom môžu byť:
- Zmluvy o prevode nehnuteľností, spotrebiteľské zmluvy, kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, autorské zmluvy.
- Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výživného a vyživovacej povinnosti.
- Trestný rozsudok o náhrade škody, ktorý bol vydaný v adhéznom konaní.
Európskym exekučným titulom nemôžu byť:
- Vysporiadania bezpodieového spoluvlastníctva manželov a dedenia zo závetu a zo zákona.
- Konkurz a konanie súvisiace so zrušením obchodných spoločností v platobnej neschopnosti.
- Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na dieťa, dôchodky, nemocenské dávky, materské a sociálne štipendiá študentov.
- Rozhodcovské konanie.
- Súdne rozhodnutia daňových či colných sporov.
- Súdne rozhodnutia vo veciach zodpovednosti štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.