EÚ sa predbežne dohodla na strope na ruskú ropu
2. 12. 2022
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra. Krajiny Európskej únie sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov).
Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop päť percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra.
Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdaňovanie bánk
11. 3. 2010
Poslanci vyzvali včera Európsku komisiu, aby preskúmala náklady a výhody zdaňovania finančných transakcií. To by mohlo pomôcť zalátať diery v rozpočtoch a kompenzovať daňových poplatníkov za záchranu bánk.
Parlament na Európsku komisiu nalieha, aby dokončila svoju správu o „inovatívnom financovaní“ ešte pred júnovým summitom skupiny krajín G20.
Svetoví lídri by tak mohli predkladať svoje špecifické návrhy, akým spôsobom by bola daň uvalená a na aké banky by sa vzťahovala. Za opatrenie hlasovalo 536 poslancov, 80 poslancov opatrenie spochybnilo a 33 nehlasovalo.
V júni sa svetoví lídri stretnú v Toronte a očakáva sa od nich, že rozhodnú, akú štruktúru by mala mať globálna daň. Európske inštitúcie sú síce plánu naklonené, zároveň však upozorňujú, že je potrebné ešte veľa treba urobiť tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Len tak môže globálna daň dostať tú správnu formu a byť zavedená v správnom čase. Parlamentné kruhy zároveň upozorňujú, že táto iniciatíva je len v skorom zárodočnom štádiu.
Aj Európska komisia uviedla, že na svojej správe o „inovatívnom financovaní“ síce pracuje, no na diskusie o legislatívnom návrhu je príliš skoro.
Účtovné pravidlá v malých podnikoch
11. 3. 2010
Európska únia chce znížiť administratívnu záťaž a plánuje malé podniky oslobodiť od zostavovania ročných účtovných uzávierok. Podnikateľské organizácie sa však búria. Obávajú sa, že sa tak naruší vnútorný trh a byrokracia sa neobmedzí.
Návrh, ktorý by národným vládam umožnil vyňať drobné podniky z účtovných pravidiel včera schválil Európsky parlament. Implementácia návrhu zostala na individuálnom rozhodnutí členských štátov.
Parlament informuje, že výnimka by sa vzťahovala na miestne podniky s menej ako desiatimi zamestnancami. Takéto firmy sa zväčša koncentrujú na domáci trh a do cezhraničných vzťahov nevstupujú.
Viaceré členské štáty však už vtedy, keď návrh predložila Európska komisia, vyjadrili pochybnosti, či by táto výnimka príliš nezasahovala do národných zákonov o podnikaní. Zástupcovia podnikateľských organizácií na čele s UEAPME okrem toho tvrdia, že ide o krok späť pri budovaní vnútorného trhu.
Nejednotne sa k záležitosti stavajú aj samotní podnikatelia. Zatiaľ čo UEAPME je zásadne proti, Európska aliancia malých podnikov (ESBA) rozhodnutie uvítala. Ide podľa nej o prvú skutočnú snahu EÚ špecificky zameranú na blaho mikropodnikov. Podľa prezidentky ESBA obmedzenie administratívnej záťaže pomôže podnikom prežiť krízu. ESBA vyzýva Radu, aby nasledovala kroky Komisie a Parlamentu a naplnila svoj sľub, že obmedzí administratívne prekážky.
Priemyselníci vyzývajú na návrat k otvoreniu trhov a súťaže
10. 3. 2010
Generálni riaditelia európskych nadnárodných priemyselných spoločností tvrdia, že hospodárska kríza narušila politiku štátnej pomoci v EÚ. V novej správe o hospodárskej súťaži vyzývajú Brusel k obnoveniu otvorených trhov.
Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT), ktorý tvorí skupina generálnych riaditeľov a predsedov nadnárodných korporácií požaduje, aby sa dodržiavalo právo hospodárskej súťaže, aj keď budú miestne podniky žiadať o vládnu výpomoc.
V čase hospodárskej krízy by mohli byť ohrozené niektoré úspechy politiky hospodárskej súťaže EÚ na zabezpečenie riadneho fungovania trhov.
Správa "Výzvy v politike hospodárskej súťaže EÚ" konštatuje, že štátna pomoc vždy bola oblasťou, kde bol politický tlak najvyšší a varuje pred negatívami, ktoré môže priniesť snaha v krátkodobom horizonte zachrániť pracovné miesta.
Najmä v oblasti štátnej pomoci musí byť politika hospodárskej súťaže uplatňovaná tak, aby boli trhy naďalej otvorené a transparentné. Skupina ERT hovorí, že je potrebné zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a dôsledne uplatňovať európske pravidlá štátnej pomoci.
ERT žiadajú, aby EÚ posilnila svoje vzťahy s antitrustovými úradmi, ktoré deklarovali ochotu prijať razantnejší postoj v oblastiach, ako sú fúzie a monopoly. Politika hospodárskej súťaže by mala byť plne začlenená do vonkajších politík EÚ, kde bude pracovať vedľa obchodnej politiky.
Správa vyzýva Brusel, aby EÚ udržiavala "orientáciu na spotrebiteľa" v oblasti politiky hospodárskej súťaže a zlepšila koordináciu medzi jednotlivými oblasťami, ako sú životné prostredie a ochrana spotrebiteľa.
Predseda pracovnej skupiny ERT o politke hospodárskej súťaže a predseda Investor AB, varuje pred považovaním voľného trhu za samozrejmosť.
ERT verí, že vytvorenie jednotného európskeho trhu vedie k jeho rastu a inovácii. Prínosy pre spotrebiteľov by sa nemali v tejto súvislosti podceňovať. Vo svetovej ekonomike majú pravidlá, ako právo hospodárskej súťaže ešte väčší význam.
Európsky parlament bude hlasovať o predĺžení rodičovskej dovolenky
10. 3. 2010
Ministri zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ sa dohodli na predĺžení minimálnej rodičovskej dovolenky. Tá by mala byť štyri mesiace pre oboch rodičov. Uvedený plán sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, aký typ zmluvy majú.
Prijatie takéhoto kroku si zároveň vyžiada zmeny vnútroštátnych právnych predpisov vo Veľkej Británii, Belgicku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku a na Malte.
Ministri EÚ sa dohodli tiež na tom, že posilnia sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov prijatím návrhu smernice, ktorá pomôže pracujúcim v rodinných a malých podnikoch.
Ministri deklarovali, že navrhované nové pravidlá by mali nielen odstrániť prekážky pre ženy v podnikaní ale zároveň uznať prínos manželov a partnerov.
Na stretnutí pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa ministri dohodli, že autonómne ochrany sociálnych práv by ženy, ktoré pracujú v malých a stredných podnikoch mali získať skôr, než byť financované zo sociálneho poistenia svojho manžela.
Rada rozšírila pôsobnosť návrhu Európskej komisie aj na tzv. životných partnerov. Tí v súvislosti s rodičovskou dovolenkou získajú rovnaké práva ako manželia.
Rozhodnutie o výške dávok v materstve na "podporu partnerov" bude ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov.
Návrh smernice je súčasťou balíčka smerníc "pracovný život v EÚ". Návrh bude predložený Európskemu parlamentu na druhé čítanie. Zajtra (11. marca) budú poslanci hlasovať aj o samostatnej materskej dovolenke, ktorá by zaručila ženám 20 týždňov dovolenky s platom v plnej výške. Najväčším oponentom spomedzi členských štátov je Veľká Británia. Tá nepovažuje tento krok v čase hospodárskej krízy za vhodný.