EÚ predpokladá vrchol inflácie v prvom štvrťroku 2023
22. 3. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. Inflácia v krajinách Európskej únie (EÚ) by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit.
Krajiny západneho Balkánu môžu zaostávať
„Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. „Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
Ekonomiky strednej a východnej Európy sú odolnejšie, ako sa očakávalo na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine. Napriek hospodárskemu spomaleniu v Európe boli objednávky a hospodárska činnosť v štvrtom štvrťroku 2022 odolné. Počet voľných pracovných miest v odvetviach s vysokou mierou zamestnanosti, ako napríklad elektronika, strojárstvo či automobilový priemysel, sa mierne znížil z historicky najvyšších úrovní. Nedostatok pracovnej sily vykázali firmy v stavebníctve, službách maloobchodu a v oblasti IT. Domácnosti zvýšili v prvom polroku 2022 svoje výdavky a pôžičky a viaceré vyčerpali úspory, ktoré našetrili v rokoch 2020 až 2021.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk)
Nemci chcú cudzincom spoplatniť diaľnice
10. 2. 2017
Mýtne pre osobné autá na nemeckých diaľniciach môže byť pre nemecký rozpočet výrazne stratové, ukazuje štúdia spracovaná pre najväčší európsky autoklub ADAC. Nemecko by podľa analýzy, o ktorej informuje denník Die Welt, muselo na systém mýta doplácať stovky miliónov eur ročne.
Minister dopravy Alexander Dobrindt (CSU) si od zavedenia diaľničných poplatkov pre osobné autá sľubuje čistý ročný príjem okolo 524 miliónov eur. Analýzu jeho úradu už ale spochybnilo niekoľko iných štúdií. Okrem skoršej štúdie pre stranu Zelených tak robí aj aktuálna analýza dopravného experta Ralfa Ratzenberger pre ADAC. Ratzenberger v nej tvrdí, že ministerstvo dopravy očakávané príjmy výrazne nadhodnocuje. Podľa jeho prepočtov bude projekt, ktorý nedávno schválila nemecká vláda, už od zavedenia v roku 2019 stratový. V prvom roku na neho podľa experta Nemecko doplatí 147 miliónov eur, v roku 2023 už 251 miliónov eur. Dôvodom je predovšetkým nastavenie systému, ktorý počíta s tým, že za neho budú de facto platiť len zahraniční vodiči. Vodiči v Nemecku registrovaných áut mýto síce tiež zaplatia, neskôr im ale bude vrátené, pretože sa im zníži daň z motorových vozidiel.
zdroj: hnonline.sk
Roaming v únii definitívne končí
8. 2. 2017
Občania krajín Európskej únie (EÚ) budú môcť už počas tohtoročných letných dovoleniek telefonovať, posielať sms správy a surfovať na internete v rámci celej EÚ za rovnaké ceny ako vo svojej domovskej krajine.
Výbor stálych predstaviteľov pri EÚ (COREPER) dnes definitívne potvrdil dohodu euroinštitúcií, ktorou sa rušia roamingové poplatky s platnosťou od 15. júna 2017. Zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ, veľvyslanec Alexander Micovčin pri tejto príležitosti pre TASR pripomenul, že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ má na tejto dohode obrovský podiel, aj keď konečnú dohodu s Európskym parlamentom (EP) uzavrelo prebiehajúce maltské predsedníctvo. Všeobecne platí, že nižšie ceny veľkoobchodného roamingu sú výhodnejšie pre štáty s negatívnou bilanciou roamingu, čo je aj príklad Slovenska. Na druhej strane, južanské krajiny s turisticky atraktívnymi lokalitami argumentovali vyššími nákladmi v dôsledku vyššej prevádzky. Micovčin upozornil, že vďaka intenzívnym rokovaniam sa tieto rozpory napokon podarilo preklenúť, pričom najväčšou výzvou bolo nájsť dohodu na veľkoobchodnej cene pre mobilné dáta, vzhľadom na prudký nárast využívania mobilného internetu. Dosiahnutý kompromis veľkoobchodných poplatkov bol napokon stanovený na 7,7 eura za gigabajt od júna 2017, s postupným klesaním na 2,5 eura za gigabajt v roku 2022.
zdroj: hnonlin.sk
Regulačné orgány pritvrdili voči Číne
7. 2. 2017
Čínske podniky vlani museli zrušiť dohody o akvizíciách v zahraničí za takmer 75 miliárd dolárov (70 miliárd eur). Hlavným dôvodom boli zásahy regulátorov, ako aj devízové reštrikcie v Číne. Celkovo tak bolo zrušených 30 akvizícií európskych a amerických firiem.
S odvolaním sa na analýzu právnej spoločnosti Baker McKenzie a výskumnej firmy Rhodium to uviedol ekonomický denník Financial Times. O rok skôr boli zrušené dohody iba za desať miliárd dolárov (9,3 miliardy eur). Napriek nárastu počtu prípadov zrušenia dohôd sa priame zahraničné investície Číny v USA a v Európe vlani viac ako zdvojnásobili a dosiahli rekordných 94,2 miliardy dolárov (87,7 miliardy eur). Čína vlani zaznamenala rekordný odlev kapitálu spôsobený najmä očakávaním, že čínsky jüan bude pokračovať v poklese k doláru. Na vine bol aj pomalší rast domáceho dopytu. Regulačné orgány po celom svete vlani zvolili k čínskym investíciám tvrdý prístup, často s odvolaním sa na neurčité obavy o národnú bezpečnosť. Jednou z najväčších prekážok pre nákupy čínskych firiem v zahraničí sa však ukázal čínsky devízový regulátor. V obave, že čínske skupiny používajú zahraničné fúzie a akvizície na to, aby mohli presunúť kapitál do daňových rajov, čínske úrady naznačili, že zasiahnu proti akvizíciám, ktoré považujú za špekulatívne.
Call centrá budú mať po novom špeciálnu predvoľbu
7. 2. 2017
Obťažujúcim telefonátom by mal byť už čoskoro koniec. Počíta s tým návrh európskej smernice na ochranu súkromia, podľa ktorého sa budú smieť vytáčať len čísla ľudí, ktorí na to dajú vopred súhlas.
Štáty EÚ však budú mať možnosť nariadenie aplikovať aj tak, že spotrebiteľom umožnia vyhnúť sa marketingovým hovorom. Napríklad tým, že svoje telefónne číslo budú môcť zapísať na osobitný zoznam odmietajúcich tieto hovory. Novinkou tiež je, že call centrá sa už nebudú môcť schovávať. Firmy, ktoré budú potenciálnym klientom volať s komerčnými informáciami či ponukami, budú povinne používať viditeľné čísla a špeciálnu predvoľbu, z ktorej volaný hneď spozná, že ide o marketingový telefonát. Nová smernica tak nevyžiadané hovory stavia na úroveň nevyžiadanej elektronickej pošty. Tej sa už teraz možno brániť buď odhlásením zo zoznamu príjemcov, alebo označením „spam“, a e-mailová schránka potom ďalšie takéto otravné správy pred očami svojho používateľa skryje. Majiteľom mobilných telefónov však podobná možnosť doteraz chýbala. I keď volaný môže zavesiť, nikto už nezabráni tomu, aby call centrum zavolalo znova. Spotrebiteľ to nemá jednoduché ani s podávaním sťažností. Pre úspech je nutné mať nahrávku konkrétneho telefonátu, úrady si navyše problém prehadzujú ako horúci zemiak.
zdroj: hnonline.sk