EÚ predpokladá vrchol inflácie v prvom štvrťroku 2023
22. 3. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. Inflácia v krajinách Európskej únie (EÚ) by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit.
Krajiny západneho Balkánu môžu zaostávať
„Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 % a v roku 2024 o 3,3 %. „Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
Ekonomiky strednej a východnej Európy sú odolnejšie, ako sa očakávalo na začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine. Napriek hospodárskemu spomaleniu v Európe boli objednávky a hospodárska činnosť v štvrtom štvrťroku 2022 odolné. Počet voľných pracovných miest v odvetviach s vysokou mierou zamestnanosti, ako napríklad elektronika, strojárstvo či automobilový priemysel, sa mierne znížil z historicky najvyšších úrovní. Nedostatok pracovnej sily vykázali firmy v stavebníctve, službách maloobchodu a v oblasti IT. Domácnosti zvýšili v prvom polroku 2022 svoje výdavky a pôžičky a viaceré vyčerpali úspory, ktoré našetrili v rokoch 2020 až 2021.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk)
DPH pre erotické centrum
27. 1. 2010
Podľa majiteľa erotického centra v belgických Bruggách by sa jeho videokabínky mali posudzovať ako kino a teda by sa na ne mala vzťahovať nižšia 6-percentná DPH. Podľa miestnych úradov však ide o „automatizované rekreačné zariadenie“, na ktoré sa uplatňuje 21-percentná DPH. Belgický súd prípad posunul na Európsky súdny dvor.
Riešenie tohto kuriózneho prípadu je teraz na ňom. Šiesta európska smernica o DPH umožňuje aplikovať nižšiu sadzbu, ako je európske 15-percentné minimum v prípade kín a iných kultúrnych služieb. Za premietanie v kinách sa podľa belgických zákonov premietanie účtuje 6-percentná daň.
Erotické centrum BVBA, ktoré prevádzkuje videokabínky, kde sa po vhodení mincí dajú v súkromí sledovať filmy pre dospelých, tvrdí, aj na jeho služby by sa mala vzťahovať nižšia sadzba. Belgické úrady s tým však nesúhlasia. Sex-shop podľa nich nie je kinom, ale „automatizovaným rekreačným zariadením“ a to musí podľa zákona svojim zákazníkom účtovať vyššiu 21-percentnú daň.
Belgický súd preto prípad posunul na Európsky súdny dvor, ktorý zajtra (28. januára) začne prejudiciálne konanie, kde sa bude hľadať odpoveď na otázku, či za kino možno považovať aj „kabínu, ktorá pozostáva z uzamknuteľného priestoru, v ktorej je miesto len pre jednu osobu, ktorá v nej môže za poplatok sledovať na televíznej obrazovke filmy, pričom sama spúšťa projekciu filmu vhodením mincí, môže si voliť z rôznych filmov a počas doby, za ktorú si zaplatila poplatok, môže voľbu sledovaného filmu meniť“.
Poľnohospodárska politika EÚ
27. 1. 2010
Podľa štúdie, ktorá bola vytvorená na podnet Európskej komisie, dobre zameraná poľnohospodárska politika s jasnými cieľmi a dostatočnými rozpočtovými prostriedkami bude nevyhnutná na to, aby sa verejné statky dali zabezpečiť v súlade s očakávaniami spoločnosti.
Prvýkrát o koncepte tvorby „verejného statku“ ako hlavného cieľa poľnohospodárskych platieb po roku 2013 diskutovali európski ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva minulý rok. Vtedy zdôraznili, že koncept treba dôkladne definovať skôr ako sa o ňom začne ďalej rokovať. Európska komisia touto úlohou poverila Inštitút pre európsku environmentálnu politiku.
Výsledkom je štyristostranová štúdia. Komisia upozorňuje, že závery nemusia byť odrazom jej vlastných názorov. Dokument sa zameriava na desať environmentálnych a sociálnych verejných statkov poskytovaných európskymi poľnohospodármi. Ide o tieto verejné statky:
• poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou,
• biodiverzita farmárskej pôdy,
• kvalita vody,
• dostupnosť vody,
• funkčnosť pôdy,
• zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita,
• obmedzovanie emisií skleníkových plynov,
• kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu.
Autori zdôrazňujú, že schopnosť produkovať tieto statky je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od rozdielnych klimatických zón. Upozorňujú tiež, že kým jedny statky majú cezhraničný charakter, iné len lokálny a regionálny.
Preto súčasná Spoločná poľnohospodárska politika farmárov zaväzuje k spĺňaniu určitých štandárd, týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín či zdravia zvierat. Len tak bude možné nárokovať si priame platby, ktoré prispievajú k podpore hospodárskej životaschopnosti farmárov a slúžia ako základ pre cielenejšie opatrenia.
Nový koncept reformy poľnohospodárskej politiky by mala Komisia zverejniť v druhej polovici roku 2010. V polovici roku 2011 by mala Komisia ministrom predložiť na prerokovanie formálne legislatívne návrhy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Noví šéfovia pribúdajú pomalšie
27. 1. 2010
Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie.
Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu.
Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká.
Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila.
Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %.
Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
Skepsa voči euru
26. 1. 2010
Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať.
Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu.
Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo.
Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.