Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Ak nepoznáš riešenie, nikdy nepoukazuj na problémy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre
Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.
Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.
Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.
(Murphyho zrnká II)
Láska a sex
Aj keď naraz privediete deväť žien do iného stavu, aj tak sa po mesiaci nestanete šťastným otcom. Zato pokus to môže byť zaujímavý.
Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.
Bohužiaľ, dnes - po prvýkrát v histórii ľudstva - je sex pre človeka nebezpečnejší ako cigaretka potom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)