EÚ hľadá spôsob, ako si poradiť s obmedzením ruského plynu
2. 5. 2022
Ministri energetiky krajín Európskej únie dnes budú hľadať spôsob, ako zabezpečiť plyn pre všetkých spotrebiteľov vo svojich krajinách pri obmedzených dodávkach z Ruska.
Témou mimoriadnej bruselskej schôdzky bude aj stratégia zameraná na naplnenie zásobníkov pred zimnou vykurovacou sezónou v čase neistej perspektívy energetických obchodov s Moskvou.
Ministri by tiež mali vyjadriť názory svojich vlád na možné ukončenie odberu ruskej ropy, ktoré má byť súčasťou ďalšieho balíka protiruských sankcií, žiadne záväzné rozhodnutie sa však nečaká.
Rusko sa minulý týždeň rozhodlo prestať dodávať plyn do Poľska a Bulharska, pretože tamojšie energetické firmy odmietli pristúpiť na požiadavku prezidenta Vladimira Putina platiť za kľúčový zdroj energie v rubľoch.
EÚ podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s týmto scenárom počítala a obe krajiny začali dostávať plyn od svojich susedov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Prevody peňazí budú trvať niekoľko sekúnd
3. 2. 2017
Banky sa pripravujú na platby v reálnom čase. Štartovať by mohli v novembri.
Ak chcete poslať peniaze do inej banky, trvá to zvyčajne deň niekedy aj dlhšie. Po novom by vám platba mohla odísť z účtu do niekoľkých sekúnd. A na príjemcovo konto sa pripísať za maximálne desať sekúnd. Platby v rámci Európskej únie, teda SEPA, by mali postupne prebiehať v reálnom čase. Začať by sa malo od novembra tohto roka. Aspoň tak to chce Európska platobná rada, ktorá na konci minulého roka schválila nové pravidlá pre okamžité platby. Plánuje tak zjednotiť roztrieštené platobné systémy v Únii. Banky na Slovensku sa na túto významnú zmenu už pripravujú, aj keď je dobrovoľná. O tom, či to stihnú do jesene, pochybujú. „Zvažujeme svoju účasť v tejto schéme. Ak, tak to v rámci pilotnej prevádzky nebude hneď od začiatku,“ priznáva Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Úspešnosť okamžitých platieb bude úzko súvisieť s tým, koľko bánk sa do tejto schémy zapojí. Čím ich bude viac, tým sa táto služba stane štandardnejšou. VÚB banka zvažuje zapojenie do tejto schémy v priebehu roka 2018.
Únia sa zhodla na veľkoobchodných platbách za roaming
1. 2. 2017
Zástupcovia členských krajín EÚ, europarlamentu a Európskej komisie sa v noci na dnes zhodli na podobe poplatkov, ktoré si od júna budú môcť navzájom účtovať mobilní operátori za využívanie roamingových služieb.
Ako v tlačovej správe pripomenul podpredseda komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, na svoje miesto zapadol posledný diel skladačky, ktorá umožní ukončiť v EÚ platby zákazníkov za roaming k 15. júnu. Už vlani na jar sa poplatky za používanie mobilných telefónov v inej krajine Európskej únie znížili a v júni majú v zásade zmiznúť úplne. Vec sa už pre niektorých politikov v únii stala témou, na ktorom sa snažia demonštrovať konkrétne prínosy EÚ pre občanov členských krajín. Nočnú dohodu vyjednávačov ešte musia formálne potvrdiť členské krajiny a europarlament. Dosiahnutý kompromis teda znamená od 15. júna pre veľkoobchod strop na 0,032 eura za minútu volania a 0,01 eura za textovú správu. V rovnaký deň začne tiež platiť hranica 7,7 eura za gigabite dát, ktorá sa bude postupne v piatich rokoch znižovať až na 2,5 eura za gigabite dát od januára 2022 (6,0 eura január 2018, 4,5 eura január 2019, 3,5 eura január 2020, 3,0 eura január 2021).
zdroj: hnonline.sk
Porovnávali mestské firmy krajín V4
30. 1. 2017
Slovenské mestské firmy zaostávajú v transparentnosti za českými a maďarskými. Upozornila na to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá v nedeľu (29. 1.) zverejnila výsledky porovnania úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky. Každú krajinu zastupovalo deväť firiem.
Na štúdii sa podieľali okrem TIS aj ďalšie mimovládne organizácie, české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieč Obywatelska – Watchdog. Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 percenta), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
zdroj: hnonline.sk
Načierno pracujú najmä Slováci
25. 1. 2017
Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk