EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EuroGas žiada od Slovenska ďalšie miliardy pre mastenec
12. 1. 2018
Ložiská mastenca v Gemerskej Polome sú predmetom niekoľkoročných sporov, ktoré prekročili národné hranice až na úroveň medzinárodnej arbitráže. Americká korporácia EuroGas včera ohlásila, že do dvoch mesiacov opäť zažaluje Slovensko. Pred medzinárodným investičným tribunálom bude žiadať kompenzáciu od ôsmich do 22 miliárd eur. Dôvodom sú nové zistenia o rozsahu podzemných zásob lukratívnej suroviny.
Ministerstvo financií v stanovisku pre HN uviedlo, že vstup do konania a kúpa pohľadávky súviseli s potrebou zabezpečenia postavenia Slovenska v opätovne otvorenom konaní voči spoločnosti EuroGas Inc., ktoré prebiehalo súbežne s arbitrážou, v ktorej Slovenská republika vyhrala. „Opodstatnenosť vstupu do tohto konkurzného konania je možné overiť zo samotného, verejne dostupného arbitrážneho rozsudku. Slovensko podalo v decembri 2017 proti rozhodnutiu konkurzného súdu v USA odvolanie,“ povedala Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru rezortu. O tom, ako plánuje ministerstvo postupovať v súvislosti s novou miliardovou arbitrážou, sa zatiaľ mlčí.
Európa hľadá udržateľný model sociálnych dávok
9. 1. 2018
Rodinné prídavky štát vypláca nezaopatreným deťom až do veku 25 rokov. No kým na Slovensku ide o sumu 23,68 eura, v západných krajinách sa táto suma pohybuje aj vo výške viac ako sto eur. Väčšina rodičov preto výšku slovenského príspevku považuje za zanedbateľnú. Ministerstvo práce tento rok na prídavky minie 315 miliónov eur.
Od januára nového roku sa prídavok na dieťa na Slovensku zvyšoval. Ide však iba o 16 centov, keďže jeho výška závisí od životného minima a zvyšuje sa o rovnaký koeficient. Na porovnanie, v roku 2010 to napríklad bolo 21,99 eura. „Je to skutočne neuveriteľne málo v porovnaní napríklad s Rakúskom,“ myslí si parlamentný poslanec a exminister práce Jozef Mihál. Podľa neho práve sociálne výhody pre zamestnancov môžu Slovensko zaradiť medzi konkurencieschopné krajiny, ktoré budú pre zamestnancov atraktívne. „Pre nás ako Slovenskú republiku by malo byť zaujímavé, aby sa ľudia vrátili späť domov a pracovali tu,“ myslí si poslanec, podľa ktorého by práve toto mohla byť motivácia a vláda by to mohla docieliť znížením daňového zaťaženia či sociálnymi výhodami pre rodiny.
Macron upozornil Erdogana, aby dodržiaval princípy právneho štátu
5. 1. 2018
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok svojmu tureckému náprotivkovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi povedal, že demokratické krajiny musia vo svojom boji proti terorizmu rešpektovať princípy právneho štátu.
Macron zároveň vyjadril svoje obavy o osud študentov, učiteľov a novinárov v Turecku, napísala agentúra AP. "Naše demokratické zriadenia musia rozhodne čeliť terorizmu," povedal Macron v Paríži na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom, pričom dodal, že tie isté zriadenia musia zároveň bezvýhradne brániť princípy právneho štátu. Francúzsky prezident tiež podotkol, že najnovší vývoj v Turecku neumožňuje napredovanie prístupových rokovaní Ankary s Európskou úniou. Podľa Macrona by bolo pokrytectvom predstierať, že v súčasnosti je možné otvárať ďalšie kapitoly v prístupových rokovaniach s Tureckom. Oficiálne prístupové rozhovory medzi EÚ a Tureckom trvajú už 12 rokov. V dôsledku rozsiahlych čistiek a represií, ku ktorých v krajine dochádza od neúspešného puču z júla 2016, však prakticky uviazli na mŕtvom bode.
Estónsko môže byť prvou európskou krajinou s vlastnou kryptomenou
29. 12. 2017
Estónsko ako prvá krajina v Európe zvažuje, že zavedie vlastnú kryptomenu. Takzvaný estcoin by bol určený hlavne cudzincom, ktorí majú záujem v tejto pobaltskej krajine prostredníctvom internetu založiť firmu. S nápadom prišiel vedúci vládneho programu e-Residency Kaspar Korjus. V rámci programu môžu cudzinci s týmto cieľom získavať od roku 2014 digitálny identitu.
Zámerom ale nie je vytvoriť konkurenčnú menu k euru, uviedol na svojom blogu Korjus. Užívanie kryptomeny by bolo zatiaľ obmedzené asi na 27-tisíc ľudí, ktorí teraz disponujú digitálnym občianstvom, takzvaným e-rezidentstvom. Až neskôr by sa estcoin začal obchodovať na tradičných burzách a špecializovaných obchodných platformách. Šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson ale k zámeru zaujal rezervovaný postoj, podotýka denník Handelsblatt. Uviedol, že nejde o vládnu iniciatívu a že s centrálnou bankou zámery nikto nekonzultoval. Od zavádzania oficiálnych kryptomien sa v septembri dištancoval šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, ktorý zdôraznil, že jedinou menou eurozóny je euro.