EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nezamestnanosť v eurozóne je na takmer 10-ročnom minime
5. 11. 2018
Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v septembri na úrovni tesne nad 8 % a udržala sa tak na takmer 10-ročnom minime. Uviedol to v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti upravená o sezónne vplyvy v eurozóne v septembri 8,1 %. To je rovnaká úroveň nezamestnanosti ako v auguste a zároveň najnižšia od novembra 2008. Na porovnanie, v septembri minulého roka predstavovala 8,9 %. Nezamestnanosť sa v medzimesačnom porovnaní nemenila ani v širšej Európskej únii. Tak, ako v mesiaci august, aj v septembri dosiahla 6,7 %. V septembri 2017 predstavovala 7,5 %. Septembrový a augustový údaj znamená najnižšiu úroveň nezamestnanosti v EÚ od začatia evidovania týchto údajov v januári 2000.
Inflácia v eurozóne dosiahla nový rekord
2. 11. 2018
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v októbri sa zrýchlil na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň od roku 2012. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Údaje podľa agentúry Reuters podporujú zámer Európskej centrálnej banky (ECB) ukončiť tento rok nákupy dlhopisov.
Na októbrovom raste spotrebiteľských cien v eurozóne sa opäť veľkou mierou podieľala energia, ktorá zdražela o 10,6 percenta. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 2,2 percenta, ich rast sa tak spomalil zo septembrových 2,6 percenta. ECB sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa už dlhšiu dobu snaží infláciu aj hospodársky rast podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Minulý týždeň však potvrdila, že je pripravená tieto nákupy v tomto roku ukončiť. Úrokové sadzby však hodlá ponechať na terajších minimách prinajmenšom do leta budúceho roka.
Emisie spomalili rast HDP eurozóny
31. 10. 2018
Od prvého septembra musia autá vyrobené v Únii spĺňať nové emisné pravidlá. V praxi to znamenalo, že stovky modelov museli prejsť náročnými kontrolami, ktoré mohli trvať aj 48 hodín. Automobilky však tento termín nestihli, všetko sa pretiahlo a továrne tak museli spomaliť výrobu, kým neboli modely odsúhlasené. To sa podpísalo pod hospodárskym rastom nielen automobilovej veľmoci, akou je Nemecko, ale na ekonomike celej eurozóny. Tá totiž v treťom štvrťroku dosiahla najnižší rast HDP za posledné štyri roky.
Podľa Eurostatu eurozóna medziročne rástla rýchlosťou 1,7 percenta, medzikvartálne iba 0,2 percenta. Ako však upozornili ekonómovia z Bloombergu Jamie Murray a David Powell, „na to, aby pracovný trh naďalej dobre fungoval a tlak na mzdy pokračoval, je potrebný rast minimálne na úrovni 0,3 percenta“. Dodali, že ak by táto úroveň nebola dosahovaná dlhšie, Európska centrálna banka by mala prehodnotiť svoje plány na ukončenie nákupu štátnych dlhopisov. Tento mechanizmus bol zavedený ešte počas finančnej krízy a jeho úlohou bolo a dodnes je stimulovať národné ekonomiky.
Brexit ohrozuje kasu aj pracovné miesta
29. 10. 2018
Slovenský ťahúň ekonomiky môže už čoskoro zakopnúť. V najväčšom priemyselnom sektore Slovenska, automobilovom priemysle, sú totiž ohrozené stovky miliónov eur a tisícky pracovných miest. „Brexit pociťuje slovenská ekonomika už od hlasovania v referende v roku 2016.
Od roku 2019 hrá významnú úlohu aj potenciálne zavedenie ciel. Všetky tieto kanály spôsobujú spomalenie britskej ekonomiky a mali, resp. budú mať priamy a nepriamy efekt na našich exportérov,“ potvrdil pre HN Michal Habrman z Inštitútu finančnej politiky. A práve najväčšími exportérmi sú na Slovensku automobilky. Priemerne posielajú za hranice viac ako 99 percent svojej výroby a na celkovom exporte sa podieľajú 35 percentami.