EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európski výrobcovia ocele sú pod tlakom
17. 7. 2019
Po zotavení z posledných rokov hrozí európskemu oceliarstvu recesia. Zatiaľ čo konkurencia v Indii a ďalších rýchlo rastúcich ekonomikách ide od jedného rekordu k druhému, objemy zákaziek v Európe klesajú. Zároveň rastie cena železnej rudy, najdôležitejšej suroviny pri výrobe ocele. Spoločne s veľkou ponukou na globálnom trhu s oceľou vzniká pre európskych výrobcov nebezpečná kombinácia nepriaznivých faktorov, upozornil v pondelok nemecký ekonomický denník Handelsblatt.
Ostravská oceliareň zo skupiny Liberty Steel dnes oznámila, že dočasne zníži výrobu ocele o 20 percent. Firma svoj krok zdôvodňuje rastom cien surovín i povoleniek CO2 a tiež dovozom ocele z krajín mimo Európskej únie, ktorý považuje za neférový. "Nastal pokles dopytu v automobilovom priemysle a strojárstve, čo pociťujeme aj my," povedal nemeckému denníku k problému odvetvia konateľ oceliarskeho holdingu Georgsmarienhütte Frank Koch. "Potom, čo v prvom polroku boli citeľné najmä vplyvy skúšobného procesu WLTP (celosvetového štandardu pre testovanie spotreby a emisií), pozorujeme teraz všeobecne oslabenie konjunktúry v Číne," hovorí Koch. Tiež prechod k e-mobilite podľa neho vyvoláva neistotu.
V Rakúsku nemá na niektorých pozíciách kto pracovať
15. 7. 2019
Turistické a rekreačné zariadenia v Rakúsku úporne hľadajú viacerých odborníkov. Napríklad v máji potrebovali 2417 kuchárov, hoci na úradoch práce ich bolo prihlásených 2207. V Štajersku bola situácia ešte vyrovnaná.
Hľadali 267 kuchárov a na úrade práce ich bolo prihlásených 275. V Tirolsku registrovali 139 kuchárov, ale hľadali ich 346. V Salzburgu bol pomer 383 prihlásených na 256 voľných miest, vo Vorarlbersku išlo o pomer 63 k 135. V krajine sa prejavuje aj nedostatok výčapníkov. Čím ďalej sa ide od Viedne na západ, tým väčší je rozdiel medzi hľadanými odborníkmi a ľuďmi vhodnými na obsadenie voľných pracovných pozícií. V prípade hľadania lekárov je situácia dokonca horšia než s kuchármi. V krajine hľadajú aj odborníkov na justičnú ochranu. Potrebujú ich 80, ale k dispozícii je ich len 11. Dramatický je aj nedostatok stolárov a opravárov poľnohospodárskych strojov. Chýbajú aj chyžné, zámočníci, inštalatéri a sústružníci.
Letecký sektor v Británii by mohol čeliť vážnym problémom po tvrdom brexite
12. 7. 2019
Britský letecký sektor by mohol v strednodobom časovom horizonte čeliť vážnym problémom s prerušením letov, ak Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody.
Upozornil na to generálny riaditeľ írskej leteckej spoločnosti Ryanair Michael O'Leary. „Existujú opatrenia, ktoré sa zavádzajú ako v Európe, tak aj v Spojenom kráľovstve, aby sa zabránilo rozsiahlemu prerušeniu (leteckej premávky) počas prvých deviatich alebo 12 mesiacov po brexite. Ale ak dôjde k tzv. tvrdému brexitu bez dohody, môže dôjsť k vážnemu narušeniu,“ povedal O'Leary novinárom v Bruseli. „Stále dúfame, že v Spojenom kráľovstve prevládne nejaký druh zdravého rozumu, aj keď v súčasnosti je ho tam málo,“ dodal.
Novú grécku vládu trhy privítali skepticky
10. 7. 2019
Grécko má aj naďalej pokračovať v reformnom úsilí. Takýto odkaz poslali novej vláde nielen finančné trhy, ale aj predseda Euroskupiny Mário Centeno. „Musíme dodržať naše záväzky. Je to jediný spôsob, ako získať dôveryhodnosť,“ reagoval na čísla šéf eurogrupy. „Ak ich porušíme, ako prvá utrpí dôveryhodnosť, čoho výsledkom bude strata dôvery, investícií a napokon aj rastu,“ varoval Centeno.
Júnová hĺbková revízia gréckej rozpočtovej politiky vychádzajúca z jarnej prognózy Európskej komisie ukázala rozdiely medzi fiškálnymi plánmi Bruselu a Atén. Ešte bývalá vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa predpokladala, že tento rok dosiahne rozpočet bez započítania nákladov na obsluhu dlhu prebytok vo výške 4,1 percenta HDP. Brusel však vidí primárny prebytok len na úrovni 3,6 percenta HDP.