EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomika Európskej únie rekordne vzrástla, výrazne sa zotavila z útlmu
9. 12. 2020
Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,5 percenta.
Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Spresnil tak svoj novembrový odhad, podľa ktorého rast predstavoval 11,6 percenta.
Ekonomika EÚ sa výrazne zotavila z útlmu v druhom kvartáli, kedy sa hrubý domáci produkt znížil o 11,3 percenta v dôsledku negatívnych vplyvov pandémie choroby covid-19.
Tempo hospodárskeho rastu v samotnej eurozóne úrad spresnil na 12,5 z 12,6 percenta uvedených v novembrovej správe. Aj tak to však rovnako ako v prípade celej EÚ znamená najvýraznejší rast od roku 1995, kedy sa tieto údaje začali sledovať.
V druhom kvartáli sa HDP eurozóny prepadol o 11,7 percenta, uviedol Eurostat.
Najvýraznejší rast v treťom štvrťroku zaznamenalo Francúzsko, kde sa HDP zvýšil o 18,7 percenta.
Najpomalšie naopak rástla grécka ekonomika, a to o 2,3 percenta.
Európska komisia minulý mesiac predpovedala, že ekonomika eurozóny tento rok klesne o rekordných 7,4 percenta. V budúcom roku počíta s nárastom HDP o 4,1 percenta.
V
Rozvod s Britániou sa značne skomplikoval
7. 12. 2020
rechodné obdobie brexitu sa končí posledný decembrový deň. Vyjednávacie tímy tak mali počas víkendu jednu z posledných šancí na nájdenie dohody.
Rokovania o pobrexitovej dohode zamrzli. Očakávania, že by sa britskí a európski vyjednávači mohli počas víkendu dohodnúť, sa nepotvrdili. Reálne tak hrozí, že Británia 31. decembra uzavrie prechodné obdobie brexitu bez konsenzu. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a britský premiér Boris Johnson aj preto ešte v sobotu podvečer oznámili, že to obe strany znovu skúsia znovu v nedeľu.
V
Na dohodu medzi Londýnom a Bruselom zostávajú dni
30. 11. 2020
Európska únia a Británia obnovia cez víkend rozhovory s cieľom uzatvoriť dohodu, ktorá by mala riešiť vzájomný obchod od začiatku budúceho roka. Stále pritom pretrvávajú veľké rozdiely v názoroch na tri nedoriešené otázky - rybolov, riešenie sporov a spravodlivú hospodársku súťaž.
"Ešte stále sme nepreklenuli podstatné názorové rozdiely, pracujeme však na tom," povedal novinárom v súvislosti s problematickými bodmi britský premiér Boris Johnson. Dodal však, že uzatvorenie dohody "do veľkej miery závisí od partnerov z EÚ".
Výrazné rozdiely potvrdil aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier, ktorý na Twitteri informoval, že v piatok večer odcestuje do Londýna na víkendové rozhovory so svojim britským náprotivkom Davidom Frostom.
"Niektoré výrazné rozdiely pretrvávajú aj naďalej," uviedol Barnier. Obe strany sa vrátia k rokovaniam po tom, ako sa rozhovory museli koncom minulého týždňa prerušiť, keďže jeden z členov tímu EÚ bol pozitívne testovaný na nový koronavírus.
Podľa Bruselu majú obe strany už iba pár dní na dohodu. Frost potvrdil, že čas sa rýchlo míňa, podľa neho však ešte nič nie je stratené.
"Je síce už dosť neskoro, napriek tomu je dohoda stále možná. Osobne budem pokračovať v rokovaniach dovtedy, dokiaľ nebude jednoznačné, že uzatvorenie dohody už možné nie je," povedal Frost.
V
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V